Recenzia: Žiť nasilu

24.02.2013 16:00
Všade tá rieka
Michal Ďuriš (Poldo) a Judita Hansman (Žena) v inscenácii Všade tá rieka...! Autor:

Život a tvorba prozaika, dramatika, básnika, filmového scenáristu, režiséra a prekladateľa Leopolda Laholu (vlastným menom Leopold Arje Friedmann) sú v divadelnej obci síce pomerne dobre známe, ale životopisnej hry sme sa dočkali až scénickou kompozíciou Všade tá rieka...! v réžii nositeľky Krištáľového krídla za filantropiu na rok 2012 Viery Dubačovej. Naposledy ho divadelnej verejnosti predstavil svojou dramatizáciou poviedky Rozhovor s nepriateľom vtedajší dramaturg Činohry Slovenského národného divadla Bratislava Peter Pavlac v réžii Ľubomíra Vajdičku (2004) a posledná réžia jeho hry patrila Eduardovi Gürtlerovi, išlo o Škvrny na slnku v Divadle Jonáša Záborského Prešov (1989).

Príbeh Laholovho života je síce inscenačne jednoduchý – zachytáva ho od detstva až po smrť, no kompozične veľmi zložitý. Premyslene spája zážitky z detstva s postojmi k životu i vlastnej tvorbe. Základným spojivom v dejovej línii je Laholova detská hra a jeho kamarátov s bábkovými divadlom a Dobšinského rozprávka o Laktibradovi, ktoré v priebehu deja tvoria až filozofickú rovinu inscenácie. Pomáhajú postavám klásť otázky o tom, kto je vlastne bábkou odkázanou na oživovanie inými – a prečo teda „musia“ žiť nasilu…

Druhým významným spojivom je scénografia, ktorá veľmi premyslenie podporuje základné fakty zo života Laholu. Jej základ predstavujú pohybujúce sa paravány na koľajničkách, ktoré fotografiami s témou transportov evokujú jednu z najväčších tráum jeho života – smrť rodiny a nemožnosť zdieľať spolu s nimi ich ťažký údel. Postavy k nám však – veľmi symbolicky – prichádzajú cez technické filmové zábery umiestnené vzadu za „dverami“ do pekla. Predstavujú nielen Laholovu významnú filmovú minulosť (bol napríklad spoluautorom našich i svetových kultových filmov – Vlčie diery, Biela tma či o Old Shatterhandovi atď.), ale aj náš vzťah k nemu. Pretože je pre mnohých „nemým filmom“, na ktorý si „nepamätajú“.

Slabinou inscenácie je nejasnosť vzťahu ďalších dvoch hlavných postáv Ženy a Kamaráta s reálnym životom Laholu. Každá z nich predstavuje totiž viacero žien a kamarátov (?) z Laholovho života a herecky – predovšetkým vďaka Pavlovi Krištofkovi – pokrivkáva zrejmosť kontextu, vďaka ktorému by ich „premeny“ do ďalších postáv boli čitateľnejšie. Poldo Michala Ďuriša je Laholom, ktorému veľmi dobre rozumieme. Aj jeho túžbe byť iba doma a aj jeho túžbe písať iba po slovensky. A nie žiť nasilu, ako vyhnanec proti svojej vôli.

Réžia Viery Dubačovej citlivo skĺbuje všetky línie i vznikajúce roviny základného príbehu. Inscenácia je tak aj veľmi láskyplným príbehom o mužovi, ktorý zažil krutosť vojny, ale aj napriek tomu neprestal hľadať ľudskosť.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Viki Janoušová: Všade tá rieka…!/ réžia: Viera Dubačová / scéna a kostýmy: Dušan Krnáč / hrajú: Judita Hansman, Michal Ďuriš, Pavol Krištofek / premiéra: 17. februára komorné divadlo Ticho a spol. v Staromestskom klube 10 × 10 Bratislava

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk