„Na moje minulé vystúpenie som mal veľa negatívnych reakcií. Prišlo mi 286 e-mailov od 64 ľudí z jednej IP adresy,“ vyvoláva ďalšiu búrku smiechu v bratislavskom Nu Spirit Clube. Program Silné reči Jána Gorduliča má práve tretie pokračovanie. Abaffy si zatiaľ nedal ujsť ani jedno. Bratislavské kaviarenské stálice, ktoré tvoria publikum, baví zmesou priamočiareho humoru, vulgarizmov a východniarskeho prízvuku.
V ruke drží ako barličku pivo. Má niečo z ľudových zabávačov, keď však (ne)číta list od nahnevaného diváka, v ktorom preskakuje všetky vulgarizmy, a preto dlho mlčí, človek si spomenie na vystúpenie Lasicu a Satinského Ako vzniká sliepka. Stand-up comedy, pre mnohých Slovákov tajomný výraz, sa po krátkom slovnom striptíze na javisku odhaľuje do mnohých známych podôb.
Herec Ludwig Bagin rozpráva, ako hral hot dog, či akými pokynmi sa musel riadiť pri bozkávaní sa v klipe No Name. Opäť známy humor. Veď „príhody z natáčania“ majú u nás tradíciu. Scenáristka Broňa Balašková, vôbec prvá žena v Silných rečiach, sa ponára do sfér známeho najhlbšie. Zdá sa, akoby si len odskočila od stola vo vedľajšej miestnosti a svoje historky zo života chvíľu nerozpráva kamoške do ucha, ale do mikrofónu.
Prítmie, bodové svetlo, mikrofón, veselý hudobný doprovod, stiesnený priestor. Keby tehly netvorili strop, ale stenu za vystupujúcimi, z fotografií by sa ani nedalo rozoznať, či je to bratislavský alebo newyorský klub. Z videa už áno, no zďaleka nie len pre slovenčinu. Publikum akoby sa zatiaľ len učilo, ako reagovať na vystupujúcich. Komici zase niekedy nevedia „predať“ pointu, potlesk je pre mnohých len zvuk, nie vlna, na ktorej by sa vedeli zviezť.
Práve vzájomné oťukávanie publika s komikmi však dáva večeru iskru. Pre niekoho je to prvé rande, pre iného možno už tretie, stále však ide o ten vzrušujúci tanec nad priepasťou. Nepokazím si večer? Nepokazím im večer? V stand-up comedy platia zákony džungle. Aby sa z lovca stala korisť, stačí málo. Niekedy aj jeden zlý krok. Hlúpy vtip. Komik sa potí, smiech a potlesk strieda mŕtve ticho.
To vládne aj počas vystúpenia mladíka z publika, ktorý sa rozhodol vyskúšať si úlohu komika na vlastnej koži. Rozpráva sériu vtipov o Mariane Ďurianovej, ktoré prerušuje iba slovnou vatou. Bránice ňou však nešteklí. Ľudia sú najskôr ticho, potom pískajú, napokon kričia „choď domov“ a „zmizni“. Muž sa nedá odbiť, z pódia ho musí stiahnuť sám Gordulič.
A hoci ostatní odvážlivci pri svojej premiére dopadnú lepšie, každý vie, že priepasť číha na každého. Trému má aj miláčik publika. „Ešte teraz mám tlak dvesto,“ priznáva dlho po svojom vystúpení Abaffy.
A potom že baroví povaľači neholdujú adrenalínovým športom.
