„Ctibor Filčík pre mňa z hľadiska etického, morálneho reprezentoval takzvaného vzorového herca – profesionála, ktorý naozaj svoju prácu herca bral nielen ako povinnosť, ale skutočne ako povolanie, ba dokonca možno to tak povedať, že sa mu toto poslanie snúbilo s koníčkom. Nedávno ktosi hovoril – veď vlastne ten Ctibor Filčík ani nijakého koníčka nemal. On mal svojho koníčka, a to bolo jeho herectvo, o ktorom premýšľal, ktorému venoval všetok svoj voľný čas, vlastne venoval sa mu celý a na jeho práci to bolo vidieť,“ zaspomínal si pred dvadsiatimi rokmi v rozhlase na svojho hereckého kolegu Ladislav Chudík.
Manko sa stalo jeho silou
Spoločne si zahrali napríklad v Kapitánovi Dabačovi alebo v historickom filme Otakara Vávru Putování Jana Amose. „Vyšiel na profesionálnu dráhu ako ochotník, hovoríme týmto typom self made man, človek, ktorý sa urobil sám a o ňom skutočne platí, že to, čo pociťoval kedysi na začiatku ako manko, stalo sa jeho silou. Pretože nikdy nemal pocit, že už ovláda i remeslo i svoje umenie herca, vždy mal pocit, že k tomu treba niečo pridať navyše,“ dodal Chudík.
Ctibor Filčík, ktorý sa narodil v Dolných Plachtinciach, takisto ako Július Pántik, Štefan Kvietik či Milan Kňažko, pracoval najskôr ako príslušník finančnej stráže. S divadlom začínal ako ochotník v bratislavskom Dramatickom krúžku Štefánik. Tu si ho všimol Andrej Bagar, od ktorého dostal ponuku, aby prešiel do vtedy vznikajúceho Slovenského komorného divadla v Martine. Tu v rokoch 1944 – 1948 stvárnil zhruba štyridsať postáv.
Pomáhal si farbami
V rovnakom divadle začínala kariéru Mária Kráľovičová, s ktorou sa o niekoľko rokov neskôr stretli aj v súbore Slovenského národného divadla. „Odišiel priskoro. Bol to fantastický herec, veľmi charakterový. Keď som prišla do Martina, bol pre mňa hereckým vzorom, dokonca bol mojou prvou láskou,“ prezradila Kráľovičová. „Bol to profesionál každým kúskom, robil si poznámky, neimprovizoval.“ Divadelný vedec Andrej Maťašík vo svojom článku o Filčíkovi napísal, že jeho textové knihy sú dodnes plné poznámok, ktorými si značil, kde má byť pauza, kde dôraz, ako má intonovať. „Používal farebné ceruzky, aby odlíšil pokyny a usmernenia režiséra a vlastné predstavy o budúcej postave. Aj tieto detaily dokazujú, že nepracoval intuitívne, ale tvorbe sa venoval veľmi sústredene,“ napísal Maťašík.
Zatiaľ čo v Martine hrával Filčík podľa Encyklopédie dramatických umení Slovenska najmä milovníkov a charakterové postavy, na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov, keď pôsobil na Novej scéne Národného divadla, dostal viacero príležitostí aj v komických úlohách. Inak to zase bolo, keď v roku 1951 prešiel do Činohry SND, kde zostal až do smrti v roku 1986. „V Činohre SND ho režiséri často obsadzovali do postáv vyvrheľov či nepriateľov spoločnosti, démonických existencií a čudáckych, záhadných indivíduí,“ píše encyklopédia.
Osudová láska k Husákovej žene
Po návrate do Bratislavy sa Filčík zoznámil aj so svojou osudovou láskou. Bola ňou prvá slovenská profesionálna režisérka Magda Husáková-Lokvencová, manželka Gustáva Husáka. Toho v roku 1951 zatkli a uväznili a Lokvencovú, ktorá mala s budúcim prezidentom dve deti, vyhodili z divadla. Práve Filčík jej v tomto ťažkom období pomáhal. Lokvencová sa s Husákom rozviedla až po roku 1960, keď ho prepustili z väzenia. Zomrela nečakane, krátko po premiére Sartrovej hry Diabol a Pánboh (1965), v ktorej v úlohe Goetza exceloval Filčík.
„Ešte zažila Filčíkov triumf. Po smrti Magdy Husákovej-Lokvencovej Filčík akoby prijal úlohu vdovca. Spomínal na ňu s obrovskou úctou, nazýval ju pani doktorka a vraj to z jeho úst znelo skoro ako Pán Boh. Nikdy sa nestal národným umelcom. Vraj sa nenašiel človek, čo by sa odvážil predložiť jeho menovanie na podpis prezidentovi,“ napísala pred rokmi pre inzine.sk teatrologička Nadežda Lindovská.
Diabol a Pánboh bol naozaj Filčíkovým triumfom. "V druhej časti bolo Filčíkovo stvárnenie Goetza kvalitnejšie ako u Laurencea Oliviera,” parafrázoval Andrej Maťašík kritika a jedného z najvplyvnejších mužov britského divadla Kennetha Tynana.
Filčík zažiaril aj vo viacerých filmových úlohách. Debutoval v roku 1950 ako roľník Dvorčiak v komédii Kozie mlieko. Jednu z hlavných postáv stvárnil aj vo vojnovom filme Štyridsaťštyri (1957) režiséra Paľa Bielika, ktorý mu okrem úlohy gardistu v Kapitánovi Dabačovi (1959) zveril aj postavu Hrajnohu v Jánošíkovi (1962 – 1963). Mnoho postáv stvárnil aj v rozhlase, celé generácie poslucháčov si ho pamätajú napríklad ako hlas z Osmijankových rozprávok Kristy Bendovej.
Vedel najlepšie vtipy
Účinkoval aj v mnohých televíznych filmoch, medzi ktorými sa vyníma napríklad adaptácia Dostojevského poviedky Krotká (1968) v réžii Stanislava Barabáša, ktorý po dokončení filmu emigroval. Snímka je hereckým koncertom Filčíka a Magdy Vášáryovej. „Bol to muž so zvláštnou minulosťou, ktorá ma zaujímala. Veľa toho vedel a málo o tom hovoril. Nebol to veľký kumpán do spoločnosti a tým sa odlišoval od ostatných kolegov. Ale keď stratil svoj melancholický výraz, dokázal rozprávať tie najlepšie vtipy a vynikajúco imitovať. Ale len keď mal náladu. Ja som s ním debatovala o knihách. Nemohol spávať, a tak veľa čítal a ja som sa potešila, že som našla ďalšieho príbuzného knihomoľa,“ zaspomínala si bývalá herečka.
Krotká získala veľkú cenu na prestížnom televíznom festivale v Monte Carle, Filčík s Vášáryovou však zostali doma. „Mňa a samozrejme aj pána Ctibora už do Monte Carla nepustili. S jeho životopisom? Ale na základe Krotkej si ma vybrali mnohí svetoví režiséri. Najreálnejší bol projekt v Paríži a ja som už vtedy hovorila po francúzsky. Len bez pasu a doložky, kam som mohla ísť? A tak som zostala sedieť doma aj s pánom Ctiborom,“ povedala Vášáryová. „Chodievala som k nemu na Zámocké schody a venovali sme sa radšej knihám a histórii. Krotká putovala na 20 rokov do trezoru. Bol to výnimočný film s úžasným Filčíkom v hlavnej mužskej úlohe, profesionálne vynikajúco urobený a čo z toho? Trezor. Ak bývalí členovia komunistickej strany ČSSR nariekali a nariekajú, že našu kultúru málokto vo svete pozná, nariekajú na nesprávnom hrobe. Spôsobili to sami. Škoda, pán Filčík mal obrovský potenciál. Bohužiaľ sa zaľúbil do prvej Husákovej ženy a to spolu so železnou oponou zabránilo, aby sa mohol presadiť vo svete,“ dodala.
