Bach, Banksy, Goethe na festivale KioSK 2013

29.07.2013 09:00
KioSK 2013 daubnerová
Untitled (na snímke Sláva Daubnerová) získalo na festivale aj jedinú udeľovanú cenu. Autor:

V priestoroch Stanice Žilina-Záriečie, Mestského divadla Žilina a Považskej galérie umenia v Žiline sa 23. – 28. 7. uskutočnil šiesty ročník prehliadky slovenského nezávislého divadla a tanca KioSK2013.

Obsahovo aj formálne pestrý program tento rok zastrešoval podtitul: No dramaturgy, no responsibility?

S výraznými odkazmi

Podtitul tohtoročného KioSK-u je citáciou z inscenácie 121, ktorú na festivale uviedlo Divadlo D' EPOG. Tvorcovia v nej reagujú na streetartového umelca Banksyho a jeho manifest postmoderny: Tak veľa času, a tak málo čo povedať. 121 má výrazné ukotvenie vo filozofii a v teórii divadla/umenia, pričom však zásadné otázky zodpovednosti tvorcu, základnej definície diváka, režiséra, herca, dramaturga a vzťahu medzi nimi či vyprázdnenosti formy v dnešnom divadle nastoľujú najmä prostredníctvom humoru. Bohužiaľ, základný koncept sa veľmi rýchlo vyčerpá a divák väčšinu času len čaká, do akej miery ho dokážu jednotlivé gagy pobaviť a zabaviť. Aj toto dielo však reprezentuje charakteristickú črtu, ktorá spája (okrem jednej výnimky) všetky inscenácie a performácie tohtoročného KioSK-u.

Tvorcovia pracovali s intertextualitou, pričom vychádzali alebo priamo citovali buď konkrétne diela, alebo celkovú tvorbu iných autorov. Spomínanú výnimku z pravidla v tvorí projekt Edge režisérky Petry Tejnorovej a choreografky Lucie Kašiarovej. Táto performácia predstavuje istý typ komunitného divadla. Tvorcovia totiž pracovali so skupinou "oldagerov”, ktorých okrem veku spája ich umelecká minulosť. Na javisku sa tak stretáva osem starších ľudí, ktorí môžu jednak vypovedať časť svojho životného príbehu a zároveň prežívajú aj istý profesionálny comeback. Spomínanú líniu divadla s výraznými odkazmi na tvorbu iných autorov predstavovali všetky ostatné divadlá, či už orientované na tanečno-pohybové, textové, alebo výtvarné divadlo. Medzi najvýraznejšie momenty v tomto smere patrili práce štyroch tvorcov, resp. súborov pri predstaveniach Untitled, Shifts, Animalinside a Kráľ duchov.. Untitled divadla P.A.T. výnimočným spôsobom prepája fotografiu s divadlom. Komunikácia formálnej stránky týchto dvoch médií tvorí pôdorys pre silnú výpoveď o živote a tvorbe americkej konceptuálnej fotografky Francescy Woodman, ktorá spáchala vo veku 23 rokov samovraždu. Untitled získalo na festivale aj jedinú udeľovanú cenu: Cenu za svetelný dizajn – Poučn.

Komunikácia s divákom

Otváracie predstavenie Shifts performera Petra Šavela a hudobníka Kamila Mihalova, ktoré vychádza z vybraných Goldbergových variácií J. S. Bacha, pričom ich využíva na analýzu ľudských emócií a ich prepojenia s ráciom. V prípade Animalinside Jara Viňarského a kolektívu bola východiskovým bodom rovnomenná kniha Lászlóa Krásznahorkaia. Záverečné predstavenie festivalu Kráľ duchov, Štós mareka Piačeka a kol.Opera najlepšie vystihuje citát z bulletinu: "Súčasná opera z pera dvoch velikánov – J. W. Goetheho a Mareka Piačeka v spolupráci s M. Jacksonom a najmä dychovým orchestrom zo Štósu.”

Tento ročník KioSK-u teda vo veľkej miere odkazoval na tvorbu množstva umelcov, ale vo všetkých prípadoch nešlo o javiskové tvary, ktoré by bezpodmienečne vyžadovali znalosť pôvodných zdrojov, naopak, môžu byť skôr spúšťačom záujmu. Primárnou snahou tvorcov totiž bolo komunikovať s divákom. Padlo tak ďalšie klišé, že súčasné umenie je uzavreté do seba.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku