Príklad pre ostatných
„Je to veľmi prekvapujúce a priznám sa, že som zaskočený,“ opisuje svoje dojmy jeho herecký kolega Martin Huba. „Jozef bol veľmi nezištný človek a taký aj navždy ostane v myšlienkach svojich kamarátov či kolegov.“
Jednou z najvýraznejších povahových čŕt Jozefa Adamoviča bola podľa Hubu najmä skromnosť. „My si dnes ani nevieme predstaviť, aký bol on v tých šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch populárny. Pamätám si, že na jeho "šminkovacom“ stolíku v šatni mal stohy listov od obdivovateliek. Bol v tom čase jednou z tých najoslavovanejších osobností verejného života vôbec. Dôležité však je, že napriek tomu všetkému ostal normálnym chalanom, vždy nápomocným kamarátom a pozeral sa na celú svoju slávu s takým sympatickým nadhľadom. Myslím, že i dnes by mohol byť príkladom pre mnohých hercov, tak ako bol v tej dobe príkladom aj nám."
Vivat Beňovský!
Jozef Adamovič sa narodil 23. apríla 1939 v Trnave a už počas štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave stvárnil niekoľko filmových úloh, napríklad v snímkach Štvorylka (1955) alebo Skaly a ľudia (1959). Po absolvovaní školy sa stal členom Slovenského národného divadla, v ktorom pôsobil až do roku 1990. Počas svojej divadelnej kariéry vytvoril približne šesťdesiat postáv, vystupoval tiež v Shakespearovom Richardovi¤II., Kráľovi Learovi alebo v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu.
V herectve nadviazal na líniu psychologického realizmu, ako píše Encyklopédia dramatických umení Slovenska, jeho postavy boli zamerané na pravdivé zobrazenie typu a akcentovali základné kontúry charakteru.
Dôležitou súčasťou jeho kariéry bolo aj filmové herectvo, obsadzovali ho väčšinou do kostýmových filmov a televíznych inscenácií. V roku 1971 dostal hlavnú úlohu v trinásťdielnom televíznom seriáli Vivat Beňovský!, ktorý vznikal v slovensko-maďarskej koprodukcii. Po jeho boku sa s ním na plátne objavila aj jeho manželka Božidara Turzonovová. Seriál sa dočkal veľkého úspechu, rovnako ako jeho hlavný protagonista. Napriek tomu sa Adamovič od konca sedemdesiatych rokov na filmovom plátne objavoval skôr sporadicky. Na konte však mal okolo 120 televíznych inscenácií, seriálov a filmových projektov filmového štúdia Koliba a Barrandov Praha.
V osemdesiatych rokoch pokračoval v štúdiu, tentoraz réžie, ktorú vyštudoval v Rusku. Od roku 1985 pôsobil ako režisér v divadlách v Přerove a v Ostrave. Okrem umeleckej dráhy sa v roku 1998 rozhodol kandidovať na post programového riaditeľa súkromnej televízie VTV a spoluzaložil Akadémiu múzických umení v Banskej Bystrici. V posledných rokoch pôsobil najmä ako pedagóg.
Skvelý chlapík
Jozef Adamovič bol zástanca alternatívnej medicíny, vďaka ktorej podľa jeho tvrdení dokonca prekonal rakovinu. Či je návrat choroby dôvodom jeho náhlej smrti, zatiaľ nie je známe. Minulý rok mu odhalili pamätnú dlaždicu na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom v Bratislave.
Ľútosť nad jeho smrťou vyjadrili niekoľkí jeho hereckí kolegovia, medzi nimi aj Kamila Magálová. „Keď som prišla do divadla, tak patril medzi tú špičku krásnych sympatických a talentovaných mužov, ktorí v tom čase hrali. Utkvel mi v pamäti najmä ako Christian v predstavení Cyrano z Bergeracu, v tejto úlohe si na neho vždy spomieniem. Okrem jeho hereckého talentu sa dá Jozef Adamovič opísať jednou vetou: bol to skvelý chlapík.“
