Divadlo v každej ulici
Avignon je jednoducho úžasný. Smrdí umením, líčidlami, duchom inšpirácie, závanom neďalekého mora a horúčosťou rozpáleného slnka. Všetko vás ovalí ako ťažký sen. Zrazu ste v inej krajine, kde všetko žije svojím životom. Celé mesto pulzuje od skorého rána do neskorého večera. Ľudia sa presúvajú, hmýria, nikto sa neponáhľa, všetko je v akomsi opare, ktorý obostrie mesto každoročne v júli.
Len vstúpite za brány mesta a už na vás číha vystretá ruka s letákom, pomaľovaní ľudia v kostýmoch, ktorí vás volajú na svoje predstavenie. To ich je jedinečné, také už nikdy neuvidíte. Zrazu zbierate po meste letáky a čudujete sa, koľko je v takom malom meste hercov a súborov. Začnete si všímať okolie a s úžasom zistíte, koľko tu je divadiel. Na jednej ulici asi dve až tri. A všetky ulice zanikajú pod náporom pútačov, ktoré sa navzájom prekrývajú a neraz vás zastavia uprostred cesty, a vy si uvedomíte, čo vás tak zaujalo. A to je len začiatok. Veď ste prišli na hlavný program!
V poradí už 67. ročník festivalu sa niesol v znamení drsných tém vyvražďovania, násilia, sondovania ľudskej psychiky, hľadania otázok a zvýraznenia kontrastu tvorby afrických a európskych umelcov.
Festival je rozdelený na akési dve časti, aby sa rozložila pozornosť a hlavné atrakcie. V prvej časti sa tento rok zjavili také mená ako Peter Brook, Sasha Waltz, Nicolas Stemann alebo Michèlle Addala. V druhej časti sa ukázal Patrice Chèreau, Jean-Paul Delore, Katie Mitchell, Anne Therón, Krzysztof Warlikowski. Je teda na návštevníkovi, čo chce zažiť. Úžasné veľkolepé otvorenie prvej časti alebo rovný pád do roztočeného virvaru druhej časti. Bohužiaľ, nikdy nemôžete vidieť všetko. Festival síce trvá celý mesiac, no nie každý má toľko času na kultúru. Dlho sa rozhodujete, kedy ísť, až si na záver svojho pobytu poviete, že ste mali byť na tej druhej polovici, pretože tá bola určite lepšia. Ja som sa rozhodla pre druhú polovicu a musím povedať, že tiež som chcela vidieť niečo iné. Paradoxne, najviac tento rok zaujali Nemci s predstavením Reise durch die Nacht v réžii Katie Mitchellovej. Použitie filmových postupov v divadle nie je nič nové, ale jej spracovanie bolo precízne a strhujúce. No či ešte ide o divadlo v pravom slova zmysle je otázne.
Veľký polemický ohlas spôsobil aj Krzysztof Warlikowski s inscenáciou Kabaret Warszawski, ktorá trvala päť hodín a bola spletencom niekoľkých príbehov a životných osudov. Väčšina bola sklamaná, že na scéne sa iba 5 hodín (citujem) "onanuje“ a nevidno pravý zmysel celého kabaretu. Osobne ma veľmi zaujala inscenácia Germinal od Antoina Deforta a Halory Goergera, ktorá priniesla laboratórny výskum jazyka, zvukov a toho, čo znamenajú a aký vplyv majú na civilizáciu.
Ako telefónny zoznam
Novým menom na festivale bol Ludovic Lagarde s inscenáciou Lear is in Town. Síce priniesol Shakespeara, nestretol sa však s veľkým ohlasom, priam by som povedala, že ho kritici zatratili za spracovanie a celkové prekrútenie hry. Musím konštatovať, že s nimi súhlasím, pretože toto predstavenie zaujalo iba hlavnou predstaviteľkou a krásou kameňolomu, v ktorom sa celá inscenácia odohráva.
Našťastie celkový dojem zase zachránili Nemci – Falk Richter a Anouk Van Dijk s inscenáciou Rausch. Mladí tanečníci predstavili nové heslá politického sveta, ktorému vládnu peniaze a moc. Strhujúce dve hodiny slova a pohybu zožali neutíchajúce ovácie. Burácajúci potlesk mal aj Jean-Paul Delore s elektronickým oratóriom Sans doute. Muzikálna šou plná divadelných fragmentov ohúrila celé publikum. Vynikajúci speváci a hudobníci strhávali publikum k spontánnemu tlieskaniu, dupaniu a iným prejavom, ktoré exaltovaná hudba a spev vyvolávali.
Veľkým lákadlom bol aj Off program, ktorý sa končil neskôr ako ten oficiálny. Bola tu možnosť vybrať si z predstavení, ktoré boli zhrnuté do knihy veľkosti telefónneho zoznamu. Poprípade sa dalo zúčastniť na diskusiách, ktoré sa viedli každý deň. Diskutovalo a kritizovalo sa bez ohľadu na čas a miesto. Ak niekto chcel vidieť svoj divadelný idol, mal šancu práve na diskusiách. Bolo nesmierne zaujímavé vypočuť si všetky strany a môcť si zapolemizovať, súhlasiť či pýtať sa, nasávať atmosféru, vnímať ruch a pohyb mesta. Alebo len odpočívať a spracovávať videné, počuté, ochutnané.
