Recenzia: Ulica vtrhla do SND

Streetart, hiphop, DJ-ing, grafity – to sú fenomény generácie -násťročných. Zjednodušeným spôsobom zaberajú verejný priestor, agresívne demonštrujú pred ostatnými svoju nezávislosť, svoje pohŕdanie konvenciami či nebodaj hodnotami. Pri istom zjednodušení sa dá povedať, že počmáraním najbližšej plochy bez ohľadu na jej pôvodnú funkciu si streetart nekompromisne presadzuje svoje miesto tu a teraz. Z hudby si berie, čo mu príde pod ruku a upraví si predlohu podľa svojho, či sa to ostatným páči, alebo nie. A komu sa to nepáči, nerozumie, je skostnatený a pod. Kto nie je cieľovou skupinou, má smolu.

26.09.2013 07:00
Julio a romea Foto:
Vedeniu Baletu SND sa podaril husársky kúsok: do klasického konvenčného divadla priťahuje tých, čo klasikou či konvenciami pohŕdajú.
debata

Preto, ak Balet SND ohlásil premiéru hiphopového tanečného divadla, vyvolal prinajlepšom otázku, ako sa dokáže spojiť aspoň s niektorým zo základných princípov divadla. Hiphop je predovšetkým improvizácia, dynamický pohyb plný akrobatických cvikov, zdôrazňuje nespútanú pohyblivosť, reaguje na momentálne podnety. Divadlo, aj tanečné, sa vyjadruje cez príbeh, cez dialóg či aspoň cez spojenie slova, pohybu, hudby, farby, línie, architektúry do jednoliateho celku.

Inscenácia hiphopového tanečného divadla Julio a Romea Sone Ferancovej a Laciho Strika je však príjemným prekvapením. Streetart či hiphop použili ako jazyk, ktorým sa pokúsili cieľovej skupine (-násťročných) povedať aj čosi viac, ako je iba demonštratívne pohŕdanie konvenciami. Soňa Ferancová pri písaní scenára vyšla zo Shakespearovho Romea a Júlie. Ako napovedá názov inscenácie, všeličo poprevracala, všeličo zjednodušila. Chvíľami skôr znejasnila, kto je kto. Divák ťažko hľadal Romea (či vlastne Julia), Parisa, Montekovcov, Capuletovcov, Merkucia či Tybalta. Chlapci sa na prvý pohľad málo líšili kostýmami, ale aj tanečnými figúrami. Ešte šťastie, že Júlia či Romea bola jedinou dievčinou v inscenácii, lebo aj Dojku nám predstavil muž. Hiphopovej generácii to však asi neprekáža.

Napriek všetkému však Ferancovej scenár nemožno zatratiť. Inscenácia v skladačke scénok základ príbehu prerozprávala. Navyše, pri výbere hudby spolu s Lacim Strikom nadstavali nad bežný DJ-ing hudobné plochy, ktoré vytvárali s dianím na javisku i zo stručne „prerozprávaným“ príbehom logický celok, v ktorom sa vyskytlo niekoľko emocionálne silných detailov. Laci Strike postavil choreografiu, ktorá z hiphopu vychádza, jeho estetikou a pohybovým slovníkom sa vyjadruje, ale snaží sa tanečníkov individualizovať, kľúčové scény sujetovo vyhraniť. Takže možno skonštatovať, že Shakespearov príbeh, umný výber hudby, dobre zvolený pohybový slovník, účelné kostýmy a oduševnený výkon ôsmich tanečníkov vytvorili inscenáciu, ktorá spĺňa atribúty streetartu i konvenčného tanečného divadla.

Vedeniu Baletu SND sa tak podaril ešte jeden husársky kúsok: do klasického konvenčného divadla priťahuje tých, čo klasikou či konvenciami pohŕdajú.

Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Julio a Romea / scenár a réžia: Soňa Ferancová / choreografia: Laci Strike / kostýmy: Anna Neuschl Amtmannová / účinkujú: členovia Strike Force 1: Petra Almášiová, Igor Osvald, Daniel Leško, Martin Nepšinský, Jakub Ťapák, Lukáš Orban, Emil Smoliga, Laci Strike / premiéra v Historickej budove SND 17. septembra

debata chyba
Viac na túto tému: #balet #SND #Rómeo a Júlia #Romea a Julio