„Je to symbol ľudskej pýchy, velikášstva a zamerania na to, čo môže človek viac chytiť, ako cítiť. Vybavovali sa mi aj ďalšie symboly babylonskej veže, napríklad to, že si v živote vytvárame istoty ako manželstvo, vieru v boha a iné, ktoré však po čase prestanú fungovať. A zrazu zistíme, že tie istoty absolútne nemajú význam a celý svet sa nám zrúti ako babylonská veža. Sme otrokmi svojho egoizmu, preto sa nedokážeme na seba hlbšie pozrieť,“ vysvetlil choreograf Tibor Trulík.
Fyzické divadlo, inšpirované odmietaním spoločenských hodnôt, sa pokúša zachytiť poučenie od našich predkov, ktoré sme neprijali za vlastné. „Čo sa týka pohybu, scénografie aj kostýmov, inšpiroval som sa punkom. Pohybom sme vytvorili surovejšie, ale reálnejšie vyjadrenie doby. Hrdinami tanečného príbehu sú piati mladí ľudia, v predstavení je sexualita, trošku nás inšpiroval aj striptíz a ďalšie moderné záležitosti, ktoré je cítiť na každom kroku,“ povedal Tibor Trulík, pre ktorého je Babylonská veža celovečerným debutom.
Scénografka a autorka kostýmov Gabriela Paschová pracovala so surovými materiálmi i špinou, z čoho vychádza aj drsný pohyb tanečníkov. K umeleckej výpovedi si Trulík zvolil hudbu alternatívnej skupiny Kvety Nikotínu.
