Recenzia: Vrecká plné humoru

Lepšia päťkoruna vo vrecku alebo tisíce v cudzom mešci? S humorom a nadhľadom, a predsa trefne pátra po odpovedi na túto otázku inscenácia Plné vrecká peňazí, ktorú si možno budete najlepšie pamätať z dvojplatne Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Nie prvý, a iste nie ani poslednýkrát, sa veselohra z pera dramatika Jána Soloviča vracia na javiská v novej, alebo skôr staro-novej úprave. Tentoraz si hlavné postavy holičov snívajúcich o milionárskom živote na Miami Beach strihli Marek Majeský a Martin Mňahončák v premiérovom predstavení bratislavského Mestského divadla P.O. Hviezdoslava.

19.12.2013 09:00
Plné vrecká peňazí Foto:
O slávnej Miami Beach v muzikálnej inscenácii Plné vrecká peňazí najnovšie snívajú Marek Majeský a Martin Mňahončák.
debata

Okradnúť žobráka

Ak niečo spája drámy, ktoré sa na javiská vracajú zas a znova aj dekády po ich pôvodnej premiére, je to predovšetkým nadčasovosť. Inak to nie je ani s úspešnou smutno-smiešnou inscenáciou Plné vrecká peňazí, ktorá si zrejme najviac fanúšikov získala v grotesknom muzikálnom spracovaní Lasicu a Satinského z polovice 70. rokov minulého storočia. Príbeh dvoch chamtivcov, ktorí sa nepríjemne zamotávajú do svojho úžasného plánu ako zbohatnúť, je síce v prvom rade roztopašnou humoreskou. Jej satirický podtón však znie rovnako zvučne aj po rokoch, keď sme už povestnú „ligotavú päťkorunku“ z úvodnej piesne vymenili za „lesklé eurko“ so šesťnásobnou hodnotou.

Alfréd a Gejza zatúžia po slastnom živote boháčov. Dopočuli sa totiž, že ich najchudobnejší zákazník, bezdomovec Ignác, v skutočnosti dlhé roky šetrí do mešca na krku. Plán na vraždu, ktorá by z nich mohla podľa skromných výpočtov urobiť aj milionárov, síce vyzerá dokonalo, v praxi sa však rýchlo mení na nočnú moru. Zatiaľ čo klamstvá, ktoré holiči šírili, aby si pre svoj zločin pripravili pôdu, sa začínajú vracať ako bumerang…

V cudzích topánkach

Plné vrecká peňazí mali ešte pod názvom Žobrácke dobrodružstvo premiéru v Slovenskom národnom divadle v roku 1970. Okrem nesmrteľnej verzie Lasicu a Satinského sa hrali napríklad aj v Martine – v 70. rokoch aj v období medzi rokmi 2002 až 2009. Každá nová úprava hre dáva čosi nové, s každou sa však zároveň čosi pôvodné vytráca.

Obuť sa na javisku do cudzích topánok nie je jednoduché. Napriek tomu, že aktuálne spracovanie, pochopiteľne, nedokáže oživiť dobový kontext a čaro, „šťava“ mu ani v podaní Martina Mňahončáka a Mareka Majeského nechýba. Obaja disponujú šarmom, humorom aj prepotrebným citom pre mieru a aj predstavenie najlepšie funguje práve keď je scéna len ich, teda najmä v prvej polovici. Neskôr sa v súzvuku vedľajších, azda až príliš karikatúrne stvárnených postáv, hra začína podobať na estrádu a podmanivé čaro ľahkosti sa nezadržateľne vytráca. Ak si však chcete staré dobré časy, keď sa na domácom humore dalo naozaj zasmiať pripomenúť, alebo ste ich celkom prepásli a máte chuť si to aspoň sčasti vynahradiť, Plné vrecká peňazí vám ešte stále majú čo dať.

Hodnotenie Pravdy: 3 a pol hviezdičky z 5
Ján Solovič, Milan Lasica, Július Satinský: Plné vrecká peňazí / réžia: Juraj Bielik / kostýmy: Alexandra Grusková / hudba: Igor Bázlik / hrajú: Martin Mňahončák, Marek Majeský, Lenka Košická

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Marek Majeský #Milan Lasica #Július Satinský #Martin Mňahončák #Plné vrecká peňazí