Recenzia: Nestrácať ilúzie o pravde

Nedivadelný dramatik a režisér, ktorý nerád režíruje

Ruský autor Ivan Vyrypajev patrí medzi najzaujímavejších súčasných dramatikov. V jeho hrách neraz absentuje priama divadelnosť, chýba dialóg aj konvenčný dej. Nikdy však nechýba výrazná téma a formálny experiment. V hre Ilúzie necháva štyri postavy rozprávať monológy o svojich manželstvách. Postavy vravia za seba aj za iných, opisujú životné udalosti, dojímajú, zabávajú a v priebehu okamihu prevrátia naruby všetko, čo povedali. Sú to príbehy plné paradoxov, prekvapení, zvratov. Príbehy o ilúziách a o pravde, bez ktorých sa nedá žiť.

Vyrypajev, dramatik, ktorý akoby nemal rád divadelnosť, našiel v SND svojho spojenca v režisérovi Eduardovi Kudláčovi, režisérovi, ktorý akoby nerád režíroval. Aj tak sa totiž nadnesene dá pomenovať jeho režijný minimalizmus, ktorý v inscenácii Ilúzie prejavuje naozaj naplno. Hudba a scéna zarezonujú len na okamih – v samotnom závere inscenácie. Po zvyšok času si režisér vystačí so štyrmi hercami sediacimi v prednej časti javiska pred lesklou stenou, za ktorou divák len tuší komplikovanú spleť vodovodných rúrok. Po poslednej vete textu sa dosiaľ skrytá scéna Evy Rácovej-Kudláčovej rozsvieti a v sprievode hudby Martina Burlasa zasa pomaly mizne. Ako život, ktorého zložitú celistvosť môžeme spoznať len na prchavý okamih. Viac ako divadelnú inscenáciu tak dielo pripomína rozhlasovú hru. Nedajte sa však zmýliť, režisér nerezignuje, len dobrovoľne ustupuje do úzadia v prospech textu, témy a príbehu.

Generačne staršie, ale hviezdne obsadenie

Naratívny princíp pochopiteľne potrebuje vynikajúcich rozprávačov. Martin Huba, Dušan Jamrich, Božidara Turzonovová a Emília Vášáryová (v alternácii so Zuzanou Kocúrikovou) nimi sú. Hoci Vyrypajevov text je určený pre tridsiatnikov, obsadenie hercov staršej generácie sa ukázalo byť výbornou voľbou. Aj vďaka ich hereckým a iste aj životným skúsenostiam, skvelej javiskovej reči a civilnému prejavu sa pred diváka dostáva mimoriadne živá, plnokrvná a komunikatívna inscenácia, ktorá nemoralizuje ani nevydiera. A práve preto je múdra a dojímavá.