Náročnosť týchto textov spočíva v tom, že ich myšlienkový náboj nie je dominantným dramatickým princípom. Ich hrdinovia neriešia elementárne problémy života či prežitia. Naopak, pohrávajú sa s banalitami ich každodenného života. Autori vyhľadávajú a zdôrazňujú paradoxy všednosti, prichytávajú svojich hrdinoch pri rôznych prehreškoch proti morálke a etike.
Dvojtvárnosť hrdinov je spoľahlivým zdrojom komických situácií. Lebo divák veľmi dobre pozná drobné farizejstvá. Takže pristihnutiu hrdinu pri klamstve, pretvárke či inom prehrešku nadšene aplauduje. Divák teda neprahne po gruntovných objavoch svojej vlastnej duše, uspokojí sa s dynamickým kaleidoskopom situácií z vlastnej skúsenosti.
Posolstvo neslobodno utopiť
Naše divadlo si s konverzačkami nikdy veľmi nevedelo rady. Režiséri, dramaturgovia, herci a s nimi mnohí kritici hľadajú aj v takýchto "ľahkých divadelných žartoch“ hlboké myšlienky, zložitú psychológiu. Vraj preto, že divadlo má vysielať posolstvá, či preto, aby herci mali čo hrať… Ale to sú výhovorky či podobné nedorozumenie. Aj dobrá zápletka, ktorá pristihne hrdinov pri klamstve, aj vtipná situácia, z ktorej postavy nevedia "vyjsť so cťou“, vie mať pozitívne posolstvo. Len to posolstvo neslobodno utopiť v záplave nič nehovoriacich, a preto nudných gest, intonácií, situácií. Skrátka, konverzačka potrebuje dynamiku, bohatosť hereckých parádičiek, esprit.
Ak sa teda aj trnavské Divadlo Jána Palárika rozhodlo opäť ponúknuť konverzačku, nemožno tento krok a priori odmietať. Za predpokladu, že tvorcovia zúročia svoje rozpačité skúsenosti z nedávnej minulosti a vystroja inscenáciu plnú hereckých bravúr, dynamiky, ľahkosti, vtipu – tu situačného, tu verbálneho, ale vždy zahraného predovšetkým hercom.
Súčasne a bez vulgarizmov
Francúzsky dramatik Eric Assous je dostatočne zručný konštruktér divadelnej zábavy, ba nerozpakuje sa tu a tam zamoralizovať si. Veď to nikdy nezaškodí… Dobre autora slovníkom vystihla prekladateľka Lýdia Magerčiaková, ktorá dokázala, že súčasný slovník napríklad nepotrebuje vulgarizmy a podobné hrubosti…
Lenže mladý tvorivý tím trnavského divadla na Assousa nedorástol. Mladý režisér Viktor Kollár spolu s dramaturgom Jurajom Hubinákom čítali predlohu ako bežnú hru. Nedocenili, že inscenátori musia zvoliť vlastnú interpretáciu textu a jeho hrdinov, že musia stvoriť vlastnú hierarchiu postáv i problémov, že majú predpripraviť materiál na rôznorodé hranie zdanlivo podobných situácií.
Nenatrápili sa ani scénografi, vtip s balónikmi ako znakom opulentnej spoločnosti im vydržal len pár minút. A celé nedorozumenie s predlohou zavŕšil režisér v práci s hercami, ktorých nevedel zbaviť kŕču, zbytočného kriku, nudne sa opakujúcich gest. A tak sa inscenácia utápa v nenápaditých mizanscénach, chudobnom humore a nedostatku divadelnej imaginácie. Nebolo by však férové všetko váľať iba na hlavu mladíckej nedostatočnosti. Divadlo je kolektívna tvorba a za toto nedorozumenie padá veľký podiel na tých, čo stoja v pozadí.
Hodnotenie Pravdy: 1 hviezdička z 5
Eric Assous: Herci sú unavení / preklad: Lýdia Magerčiaková / dramaturgia: Juraj Hubinák/ scéna a kostýmy: Jaroslav a Miroslav Daubrava / hudba: Juraj Péč / réžia Viktor Kollár / hrajú: Stanislav Staško, Barbora Bazsová/Jana Kollárová, Martin Križan, Petra Blesáková a ďalší / premiéra 22. februára 2014 v Divadle Jána Palárika, Trnava.
