Na libreto Caterina Mazzolu, spracúvajúce dobovo známy Metastasiov námet, vzniklo v roku 1791 dielo diametrálne odlišné od paralelne sa rodiacej Čarovnej flauty. Dielo nabité protichodnými emóciami, s priam vizionárskou predtuchou, že teror a intrigy zo života nevymiznú, ale rovnako aj s posolstvom dobra a veľkorysého odpúšťania.
Bratislavský inscenačný tím, tvorený stálym českým tandemom Jiří Nekvasil (réžia) – Daniel Dvořák (scéna), pristúpil k danej látke so zámerom premostiť princíp barokovej vážnej opery s výrazovým inštrumentáriom divadla 21. storočia. Stavil na metódu svetelnej réžie, kde variovanie kontrastov znásobil hrou s farbami, sálajúcimi zo súpravy žiarivkových trubíc. Nadčasový príbeh je oblečený do nekonkrétnych kulís (horizontálne a vertikálne pohyblivé panely), farebne zladených modernejších kostýmov s trocha bizarnými parochňami. Vzťahy medzi postavami sú vypracované a nepatetické, k polemike nabáda jedine cisársky trón na vysokozdvižnom vozíku. Žeby láskyplný vladár bol tak odtrhnutý od ľudu a svojich priateľov? S príchodom Friedricha Haidera do vedenia Opery SND dostala prvá scéna naslovovzatého znalca Mozartovho odkazu. Sám na seba si uplietol bič, keď orchestrálnu jamu mierne zvýšil, aby zvuk znel jasne, sýto a tvoril partnerský dialóg so sólistami. Koncepcia je plná kontrastov, point, zahraná technicky výborne (majstrovské sóla klarinetu a besetového rohu) a s muzikantskou iskrou. Vrcholnou kreáciou inscenácie je Sesto v podaní Terézie Kružliakovej, nežný i búrlivý, plný lásky i výčitiek svedomia. Zaspievaný vrúcnym, technicky bravúrnym a v polohách vyrovnaným tónom. Mladý ruský tenorista Anton Rositskiy (Tito) na oboch premiérach preukázal príjemný kantabilný materiál, výrazovo sa však potrebuje s komplikovanou rolou zžiť.
Bulharka Svetlana Doneva v krkolomnom parte Vitellie presvedčila skôr štýlom ako sviežosťou hlasu. Mezzosoprán Kateřiny Jalovcovej (Annio) sa niesol voľne, bol však občas trocha priostrý. Alternujúce obsadenie sa v oboch mezzosopránových úlohách (Denisa Hamarová a Denisa Šlepkovská) javilo ako núdzové, zatiaľ čo Linda Ballová (Vitellia), odhliadnuc od niekoľkých ostrejších tónov, prekvapila veľkým rozsahom a schopnosťou dramatického nasadenia hlasu. Z dvoch predstaviteliek Servilie znela príjemnejšie a okrúhlejšie Andrea Vizvári, hlasovo plastickejším Publiom bol mladý basbarytonista Tomáš Šelc.
Hodnotenie Pravdy: 4/5
Wolfgang Amadeus Mozart: La clemenza di Tito / dirigent: Friedrich Haider / réžia: Jiří Nekvasil / scéna: Daniel Dvořák / kostýmy: Mária Fulková / premiéra v Opere SND 21. marca
