Za všetkým hľadaj ženu. A peniaze…
To napokon nie je po prvý a pravdepodobne ani posledný raz, čo si toto divadlo kladie podobný cieľ. Bolo vari len otázkou času, kedy po fašizme a komunizme príde v Divadle Aréna na pretras aj kapitalizmus. Kým však pomenúvanie uzavretých kapitol histórie hodnotíme ako umeleckú povinnosť a potrebu, hodnotenie súčasnej situácie sa môže javiť ako trúfalosť. A priznajme, v tomto prípade to tak trochu aj je. Prekladateľ a debutujúci dramatik Peter Lomnický vytvoril nedramatický text v troch častiach. Rámcujú ho ženy, vypĺňajú peniaze a okrem Karla Marxa v ňom odznejú aj slová Slavoja Žižeka, Chucka Palahniuka, Ronalda Schimmelpfenniga, Samuela Becketta, Rage Against the Machine, Johana Sebastiana Bacha a mnohých ďalších. Postmoderná koláž ako sa patrí.
Prvý výstup Ritch Bitch je záplavou zbytočných slov o móde, psychoanalytikoch, duchovných vodcoch, golfe a nenávisti ku kolegyniam. Vtipný, úsečný text, plný múdrostí z nákupných centier a motivačnej literatúry, je karikatúrou ľudí, ktorí si dosiaľ nevšimli, že to, čo žijú, je mŕtve. V treťom výstupe zas prostredníctvom Izabely spoznávame márne útrapy tých, ktorí nenávidia život tak veľmi, že vidia zmysel len v samovražednom konaní veľrýb mieriacich na plytčiny. Medzi komickým a lyrickým, no predsa len osobnými výstupmi dvoch žien sa nachádza angažovaný, niekedy dokonca politický výstup štyroch postáv E¤240, E¤123, E¤952 a E¤924, pomenovaných pravdepodobne podľa potravinových „éčok“. Intenzívna smršť myšlienok poukazujúca na nefunkčnosť súčasného systému, všemocnosť kapitalizmu, jeho umelosť a hriechy. Vtipné intelektuálne hračky sa striedajú s agresívnejšími časťami, ktoré tak trochu naháňajú strach.
Smiešny aj hrozný neomarxizmus
Režisér Martin Čičvák nemal ani najmenší problém preniesť tento text na javisko tak, aby z neho aj s minimom divadelných prostriedkov spravil výrazné a intenzívne dielo. Stačila mu prítomnosť DJ¤Reverenda, výdatná a viditeľná pohybová spolupráca Stanislavy Vlčekovej a Jozefa Vlka, vďaka ktorej bol fyzicky náročný výstup „éčok“ – Braňa Deáka, Martina Hronského, Tomáša Palondera a Mariána Prevendárčika – presným a zohratým súkolesím a dvoch typovo odlišných herečiek Kristíny Greppelovej a Táne Pauhofovej. Na javisku sa stupňujú decibely, valia sa kúdoly cigaretového dymu, sypú sa flitre, dupe sa po potravinách, vodou sa polieva umierajúca veľryba a na všetko dohliada odrezaná hlava Karla Marxa, ktorá sa mimochodom tak trochu podobá na Juraja Kukuru. Nuda sa na scénu nezmestí a divákove zmysly aj mozgové závity sú počas celej inscenácie napínané na maximálnu možnú hranicu. Z toho pohľadu je Kapitál bezpochyby dobrou inscenáciou, ktorá splnila svoje ambície. Problémom však je, že neomarxizmus je v lepšom prípade smerom takým smiešnym a zbytočným ako neogotika, v horšom prípade smerom takým nebezpečným ako neonacizmus.
Hodnotenie Pravdy: 3/5
Peter Lomnický: Karl Marx Kapitál / réžia: Martin Čičvák / dramaturgia: Martin Kubran, Zuzana Šajgalíková / scéna: Tom Ciller / kostýmy: Nina A. Stillmark / hrajú: Kristína, Greppelová, Braňo Deák, Martin Hronský, Tomáš Palonder, Marián Prevendarčík, Táňa Pauhofová. Premiéra: 27. marca 2014 v Divadle Aréna.
