„Pokiaľ to šlo, použili sme pôvodné dialógy z románu, ktoré sme zľahka upravili. Štyri základné postavy – Esmeralda, Quasimodo, Frollo a Phoebus – dostali bábku, na ktorú prenášajú poryvy svojej duše. Jedna žena a traja muži, s každým má iný príbeh, to je už mimo bežných vzťahových trojuholníkov. Obdivoval som to už kedysi ako školák, keď som Hugov Chrám Matky božej v Paríži čítal po prvý raz a zhruba tie isté situácie sa mi páčia aj dnes,“ povedal pre Pravdu hosťujúci režisér Jakub Nvota.
„Chceli sme ostať predlohe verní. Hugov román je úžasný a možno sa niekto z mladých divákov po predstavení začíta do jeho stránok,“ spomenula dramaturgička Veronika Gabčíková, ktorá sa podpísala pod dramatizáciu košatej predlohy, ktorú bolo treba radikálne skrátiť. V rámci redukcie bolo najťažšie uchovať príbeh, vyhnúť sa pátosu a sentimentu a vytiahnuť z románu to, čo môže byť pre diváka zaujímavé aj dnes.
Napriek tomu dopísala dve postavy – dve osudové ženy Mesto a Chrám. „Stredoveký Paríž, v ktorom sa všetci stretávajú, svojich hrdinov privinie. Chrám je protipól, ktorý takisto výrazne zasahuje do života ľudí – poskytuje im azyl alebo ich, naopak, súdi ako inkvizícia. Keď vnímame osudy ľudí v detaile, sú tragické, ale keď ich vnímame optikou mesta, v ktorom sa všetko mieša – jeden zomiera a ďalší sa miluje – tak už nie sú tragické, ale tragikomické až smiešne,“ dodal Jakub Nvota.
Scénu, bábky a kostýmy navrhol Szilárd Boráros. Inscenácia, postavená na smiechu cez slzy, rozdvojených dušiach a netypicky budovaných atmosférach prináša prekvapujúce situačné metafory.
