„Ak chceme hovoriť o súčasnosti, neznamená to, že sa v nej musí dej bezpodmienečne odohrávať. Hľadali sme obdobie, ktoré by nebolo príliš vzdialené a zároveň by išlo o veľkú spoločenskú zmenu. Revolúcie, aj keď sú zamatové, zvyknú vyplaviť špinu i nových hrdinov. A väčšina dnešnej politickej elity túto dobu zažila, fungovala v nej a nejako sa musela zachovať. Ich myslenie sa možno formovalo v tej dobe,“ približuje Valéria Schulczová pozadie hry Doktor Macbeth, ktorú spolu s Romanom Olekšákom napísala aj zrealizovala pre Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava v priebehu posledných piatich mesiacov.
Dráma hovorí o túžbe po moci, ktorej sa všetko ostatné podriaďuje, aj o vidine veľkej spoločenskej zmeny, ktorá však môže byť klamlivá. „Naša krajina sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi vzmohla na odpor voči režimu a dnes to množstvo jej obyvateľov ľutuje, ďalšia početná skupina túto zmenu označuje za podvod či konšpiráciu mocných a len takmer 20 percent z nás považuje nežnú revolúciu za to najlepšie, čo sa nám po štyridsiatich rokoch socialistického zriadenia mohlo stať,“ vraví Schulczová.
Aj hrdinovia hry Dr. Macbeth majú k revolúcii rozdielny vzťah. „Našou lady Macbeth je Anna Javorková. Jej postava Naďa Makovcová je socialistickou redaktorkou Československej televízie, ale hlavne je dcérou člena Ústredného výboru KSS. Je teda s vládnucou mocou spojená cez otca a vie, že v jej prípade nie je možné v novej dobe prezliecť kabát tak ľahko,“ vysvetľuje režisérka. Peter Makovec v podaní Mareka Ťapáka je kardiológ a nomenklatúrny káder, Marek Betko (hrá ho Marián Mitaš) jeho zástupca. Skutočnú šancu na zmenu vidí v novembrových udalostiach len sestrička Denisa, ktorú hrá Gabriela Marcinková. Všetky role boli písané konkrétnym hercom na mieru, zohľadňujú teda aj ich prirodzený naturel.
Postavy sa v snahe prežiť prispôsobia novej situácii každá po svojom. Spája ich túžba po moci, ktorá im rozkladá osobné vzťahy. No netúžime po úspechu a moci viac-menej všetci? „Poznám ľudí, ktorí o moc nestoja ani chvíľu. Moc znamená zodpovednosť. Keď absentuje a ešte sa k nej pridružia aj nedostatok morálky, chamtivosť a prerastené ego, tak jej výsledkom je patológia, ktorá potom nepozná prekážky v dosahovaní cieľov,“ vraví autorka a dodáva, že dobre fungujúca spoločnosť má mechanizmy, ako tento typ ľudí kontrolovať a vytvárať im mantinely.
Dej hry sa odohráva v priebehu jediného večera. „Počas tejto krátkej doby sa životy postáv zásadne zmenia, aby vo výsledku zostalo všetko po starom,“ naznačuje podtón hry Valéria Schulczová. „My normalizáciu neidealizujeme, nepozeráme sa na ňu zmierlivo. To je časté klišé, s ktorým sa k tomuto šedivému obdobiu alibizmu pristupuje. Skôr nás zaujíma, koľko tej normalizačnej mentality v nás pretrvalo dodnes.“
