„Povstanie je siedmou časťou Občianskeho cyklu nášho divadla, ktorého voľný podtitul je sedem hlavných hriechov,“ povedala dramaturgička Divadla Aréna Zuzana Šajgalíková. Nový a neošúchaný pohľad na významný medzník slovenskej histórie priniesli Eva Maliti-Fraňová, Sláva Daubnerová, Ľubomír Feldek, Martin Čičvák, Michal Hvorecký, Peter Lomnocký a Pavel Kohout. Ucelený tvar dala inscenácii oceňovaná performerka a režisérka Sláva Daubnerová.
„Texty som zoradila chronologicky. Začíname v predvečer vypuknutia SNP, teda textom Maliti-Fraňovej Veštby, čo je spracované ako pohybové divadlo, a končíme súčasnosťou, resp. už náznakom budúcnosti, teda textom Pavla Kohouta Rudolfovo číslo. Som zvyknutá pracovať s nedivadelnými textami, ale hoci princíp koláže je mi blízky, v tomto prípade bolo náročné balansovanie medzi zásahmi do textu a finálnym tvarom,“ povedala pre Pravdu režisérka, ktorá má rada dokumentárne divadlo.
Takmer v každom slovenskom meste objavila pamätník SNP. Často na nich objavila postavu ženy s ratolesťou, vavrínovým vencom, zástavou či mečom v ruke. „Vzišiel z toho nápad vniesť do predstavenia silný ženský motív, ktorý sa mi prepájal s témou Povstania. Začala som zbierať materiál o partizánkach, lebo ma zaujímalo, aký zástoj mali v Povstaní ženy. Zbierala som rozhovory s pamätníčkami, rôzne výpovede, ktoré sa nachádzajú v archívoch, kde hovoria, akým spôsobom sa zapojili do Povstania,“ vysvetlila Sláva Daubnerová. Jej text Partizánka prináša výpovede dievčaťa, ženy a stareny.
„Mám pocit, že tu vládne apatia alebo nezáujem. Ľudia odchádzajú do zahraničia, lebo nie sú spokojní so situáciou na Slovensku. Pripadá mi preto úplne neuveriteľné, že sa vtedy dokázali zmobilizovať. Obdivovala som energiu a aktivitu národa,“ spomenula autorka a režisérka. „Cieľom nášho predstavenia je poukázať aj na všetko negatívne, čo so sebou prinieslo. Na všetky tienisté stránky Povstania – za akých podmienok prebehlo, že tam panoval chaos, dezorganizácia, na čom zlyhávalo, až po to, ako bolo v 50. rokoch zneužívané a aké názory sa vyplavujú dnes,“ dodala Sláva Daubnerová. Spolupracovala s choreografkou Stanislavou Vlčekovou, scénografom Jánom Kuchárkom a kostýmovým výtvarníkom Martinom Kotoučkom.
