Nevedel som, že na tému Grosmanovej poviedky bol v Spojených štátoch napísaný muzikál. Až keď som sa začal zaoberať inscenáciou. My sme si spravili vlastnú dramatizáciu literárnej predlohy, ktorú napísala Iveta Horváthová," povedal režisér Marián Pecko. Obchod na korze v jeho režijnom naštudovaní má v piatok premiéru v prešovskom Divadle Jonáša Záborského.
Inscenácia má dve línie. Jednou je veľmi silný, osobný, boľavý, absurdný, smutnosmiešny príbeh. „Naša inscenácia je tragikomédia, rovnako uvádzali aj film,“ pokračoval režisér. Hlavné postavy zveril Borisovi Srníkovi a Kvete Stražanovej. Druhá línia je historická.
„Podľa názoru nás, inscenátorov, je veľmi dôležité hovoriť o faktoch, aj o tej dobe. Viete, keď sa chceme zbaviť starých rán, treba ich vyčistiť. Chceli sme rozprávať o našej vlastnej zodpovednosti a o tom, že takmer stotisíc ľudí z tohto územia nenávratne odišlo práve preto, aby ich obchody zostali voľné,“ vysvetlil Marián Pecko, prečo sa rozhodli dnes konfrontovať so slávnym filmom aj s minulosťou a čo je vkladom tvorivého tímu.
Historické fakty o dianí v slovenskom klérofašistickom štáte prináša na javisko dvojica rozprávačov. Gros a Man. Inak, pätica hercov a herečiek stvárňuje na scéne Pavla Andraška a v kostýmoch Evy Farkašovej všetky – okrem hlavných – postavy inscenácie. „Tí, čo si nepamätajú na minulosť, sú odsúdení k tomu, aby ju znovu prežili,“ odkazujú divákov inscenátori Obchodu na korze.
Do menej vzdialenej minulosti sa vracia Hana (Hommage a Hegerová). Hudobná inscenácia, ktorú v piatok v premiére uvádza Mestské divadlo Žilina, zavedie divákov do zákulisia regionálneho divadla. Zápletka príbehu, ktorého libreto napísal Peter Pavlac, sa začína nečakaným rozhodnutím hviezdy súboru odísť. Kto zachráni pripravovaný hudobno-divadelný večer o Hane Hegerovej? „Pamätám si, že v žilinskom divadle, kde môj otec začínal, sa vždy odvolávali na to, že v ňom v roku 1953 začínala slávna Hana Hegerová ešte ako Karmen Farkašová alebo Hana Čelková. Jej fotografie z Palárikovho Dobrodružstva pri obžinkoch boli poukladané pod sklom v miestnej čitárni. Neskôr som ju poznal z Roháčových klipov alebo z filmov Kdyby tisíc klarinetů či Frona,“ povedal režisér Anton Šulík.
Hana mu ponúkla priestor pre konfrontáciu so šesťdesiatročnou históriou divadla a ľudí, ktorí v ňom pôsobili, ale hlavne existujú dnes. Na javisku odznie štrnásť známych i menej známych šansónov v interpretácii Barbory Švidraňovej a Veroniky Strapkovej, medzi nimi aj Láska prokletá a Potměšilý host.
„Oblúkom sa vraciame v čase a priestore na miesto činu, ale už z pohľadu našej generácie, našich ľudí. Robíme to s veľkou pokorou voči menu a práci Hany Hegerovej. Je to aj náš pohľad do budúcnosti možno podobnej cesty, akú prešla ona,“ pokračoval režisér. „Na záver sa zjaví aj Hana Hegerová v niekoľkých podobách,“ dodal Anton Šulík.
