Cyrano ako romantizujúci mýtus

Rytier, ktorý je beznádejne zaľúbený do svojej sesternice, jej svoje city nikdy neprezradí. Cyrano de Bergerac má totiž priveľký nos.

27.02.2015 09:00
Marián Viskup (Cyrano), Roman Poláčik... Foto:
Marián Viskup (Cyrano), Roman Poláčik (Kristián) a Jana Kovalčíková (Roxana) v inscenácii Cyrano z Bergeracu.
debata

Jeho milovaná a obdivovaná Roxana sa však zahľadí do mladého a príťažlivého kadeta Kristiana de Neuvillette. Keďže muž s neatraktívnym zovňajškom, ale krásnou dušou chce, aby jeho tajná láska bola šťastná, rozhodne sa mladíkovi pomôcť. Na mladíkovu objednávku píše Roxane listy, v ktorých ospevuje svoju lásku, aby ich Kristián vydával za vlastné vyznania.

Kto by nepoznal príbeh svetovo preslávenej veršovanej drámy Cyrano z Bergeracu. Napriek tomu neprestajne ožíva najvýznamnejšia divadelná hra francúzskeho dramatika Edmonda Rostanda na javiskách celého sveta. V nádhernom dobovom šate bude mať v piatok 27. februára premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.

„V hre ma zaujala prítomnosť nedosiahnuteľného ideálu. Cyrano naozaj dokáže všetko až do takej absolútnej miery, že je nemožné, aby takáto postava v skutočnom živote existovala. Navyše ma zaujala aj možnosť pokúsiť sa ho predstaviť bez veľkej dávky irónie a zistiť, čo sa potom deje v kontakte so súčasnosťou,“ povedal hosťujúci režisér Lukáš Brutovský. Z praktického hľadiska rozsiahly text (obsahuje viac ako 1 600 veršov) skrátil. Navyše autor počítal s ohromným hereckým ansámblom, takže bolo treba zoškrtať aj počet postáv. Pri razantnej úprave sa režisér sústredil hlavne na príbeh Cyrana, Roxany a Kristiána.

„V divadle, literatúre, vo filme sa zvykne ideál skôr zhadzovať, aby sme si pripomenuli, že v skutočnom živote ho nemožno realizovať. Ako keby sme sa báli prihlásiť k nejakej hodnote. Na Rostandovom texte ma baví práve to, že predstavuje ideál možno až prehnaným hyperbolizujúcim gestom vo forme romantizujúceho mýtu,“ pokračoval režisér.

Na veľkej scéne postavil scénograf Juraj Kuchárek repliku barokového divadla aj s javiskom, lóžami, oponou a kulisami. Pripomína obdobie, kedy sa príbeh odohráva, teda 17. storočie. Nádherné dobové kostýmy, v ktorých hrá dôležitú úlohu farebnosť, navrhol kostýmový výtvarník Martin Kotúček.

„Hľadali sme farby, ktoré by čo najlepšie vystihovali náladu a atmosféru toho-ktorého dejstva. Vychádzame z veľkej barokovej divadelnej slávnosti, preto zlatá farba. Postupne sa farebnosť mení podľa toho, čo sa na scéne odohráva alebo kde sa nachádzame. Keď sa dostávame na bojisko, mení sa aj farebnosť na tmavšie odtiene. Kostýmy zastupujú zmenu, keďže pomyselné divadlo na divadle sa nám rúca pred očami. Zároveň vytvárajú obraz určitej skupiny ľudí, pretože nejde len o príbeh Cyrana, ale celej spoločnosti, ktorá prechádza rozličnými fázami,“ vysvetlil Lukáš Brutovský.

Postaral sa aj o výber hudby, hľadal totiž takú, ktorá by znela barokovo i súčasne pri použití tých istých nástrojov. „Našiel som muziku Alfreda Šnitkeho, ruského skladateľa 20. storočia, ktorý kombinoval rozličné žánre od ponášok na klasickú aj barokovú hudbu až po vyslovene súčasnú,“ dodal režisér. Postavu Cyrana zveril Mariánovi Viskupovi, Kristiána Romanovi Poláčikovi a Roxanu hrá Jana Kovalčíková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #premiéra #Divadlo Andreja Bagara v Nitre #Cyrano de Bergerac