O sobáši rozhodol jeho otec a jej poručník nedlho po tom, čo osirela. O svojich citoch chce rozhodovať slobodne, a tak vymyslí malú lesť. Tak sa začína veselohra Jána Palárika Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, ktorá má v sobotu 11. apríla a v nedeľu 12. apríla premiéru v Činohre Slovenského národného divadla.
„V centre je vaudevillová zápletka. Dva páry rozdielneho sociálneho postavenia si vymenia role. Grófka Elisa so svojou spoločníčkou Milušou a barón Kostrovický so svojím priateľom zememeračom Rohoňom. Tak prichádza k rozličným zápletkám, sujetom, peripetiám, nedorozumeniam a komicko-tragickým momentom,“ povedal režisér Juraj Nvota.
Podľa neho je obdivuhodné, čo a s akou odvahou katolícky kňaz, dramatik a publicista Ján Palárik za nedlhý život (nedožil sa ani päťdesiatky) stihol. „V polovici 19. storočia existovali na Slovensku len Chalupkove hry a inak nemali súbory čo hrať. Palárik vyzýval k písaniu mladých spisovateľov, pretože tvrdil, že dramatik má byť mladý. Ale kým sa rozhýbu, narýchlo napísal Inkognito a zopár ďalších hier, ktoré zaplavili slovenské javiská,“ pokračoval hosťujúci režisér.
Nevybral sa cestou experimentu či násilnej aktualizácie. Len textu, uzrel svetlo sveta v roku 1862, dal súčasnejší šat už renomovaný divadelný autor Jakub Nvota. Písaniu sa venuje už odmalička, má za sebou viacero divadelných hier, ovláda majstrovstvo slova, takže aj veršovanie mu šlo od ruky. Predsa len akýsi posun oproti predlohe režisér našiel.
„Vytušil som, že Palárik, ktorý nevoňal ani cirkevným hodnostárom, ani politikom, nenapísal Zmierenie o konflikte s Maďarmi. Jeho Ľudovít – Lajoš, ktorý v hre vystupuje ako Maďar, je vlastne Slovák, ktorý zo seba Maďara len robí. Je to vlastne komédia o nás samotných, o zmierení sa so slovenskosťou. Je to náš vnútorný konflikt, že vždy trošku túžime byť niekde inde a niekým iným, ako sme,“ vysvetlil Juraj Nvota.
Hlavný dôvod k inscenovaniu Zmierenia našiel doma. V slovách a reakciách svojho pätnásťročného syna. „Mladí nemajú radi slovenskú literatúru, slovenskú hudbu, slovenský film, slovenské divadlo, ale ani slovenské jedlo. V dnešnej dobe sú anglikanizovaní, nie pomaďarčovaní. Priznávajú, že sú odhodlaní nežiť na Slovensku, čo je hrozba, že nám odíde celá generácia. Ale našťastie sú medzi nimi takí, ktorí hovoria, že sa pôjdu von poučiť a skúsenosti privezú domov,“ spomenul režisér.
Hlavné postavy „prefíkaného“ štvorlístka mladých zveril Petre Vajdovej, Dominike Kavaschovej, Milanovi Ondríkovi a Danovi Heribanovi. Scénu navrhol Tomáš Rusín, kostýmy Zuzana Štefunková-Rusínová. O výber hudby sa postaral Stanislav Palúch.
„Úlohou veselohry je zabaviť a rozosmiať, ale tak, aby sa pritom na krasocit a mravnosť blahodarne pôsobilo,“ tvrdil Ján Palárik. Úsmev a zábavu bez mravokárcovho zdvihnutého prsta ponúka aj vtipné a poetické Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch v režijnej interpretácii Juraja Nvotu.
