Zmierlivé Dobrodružstvo

Vtipná, folklórna a zmierlivá inscenácia

Dôvodov, vďaka ktorým je výsledok inscenácie viac ako uspokojivý, je niekoľko. Prvým je úprava a prebásnenie textu. Autor úpravy Jakub Nvota sa pritom nepokúšal o násilnú aktualizáciu. Text zbavil archaizmov, veršom dodal vzdušnosť a vtip. Na tomto ozdravenom základe mohol režisér Juraj Nvota stavať kvalitnú inscenáciu.

Príbeh dvoch vymenených párov, ktoré hľadajú cestu k sebe a k svojej národnej identite, je bohatým zdrojom situačnej, slovnej aj typovej komiky. Nvota výborne využíva všetok komický potenciál textu: omyly prameniace zo zámeny postáv, z nesprávneho používania jazyka či smiešnu ľudskú malosť, no vie zužitkovať aj jeho slabšie stránky. Tou je napríklad folklór, postavy koscov a hrabačiek, ktoré z dnešného pohľadu môžu dej retardovať. Režisér však aj party vyše dvadsaťčlenného zboru oživil, dodal jeho výstupom vtip a vďaka hudobníkovi Stanislavovi Palúchovi a choreografovi Jaroslavovi Moravčíkovi aj vysokú estetickosť a energiu.

V istom zmysle možno hovoriť o pokračovaní legendárnej zmierlivej a sviatočnej inscenácie Karola L. Zachara. Hoci Nvota dej inscenácie neposúva k vysokej šľachte, ako to robil Zachar, a v jeho inscenácii je miesto aj pre zemitejší humor, pozitívnosť a priateľská nálada sú badateľné už na prvý pohľad. Kto by ešte aj v závere inscenácie váhal, toho presvedčí vyvrcholenie, v ktorom posledné slová hry hovoria herci sami za seba popri snímaní masiek.

Klasika s videoprojekciou

Vizuálna stránka, kostýmy Zuzany Štefunkovej-Rusínovej a scéna Tomáša Rusína, sa pohybuje v konzervatívnej rovine. Scéna zo svetlého neopracovaného dreva, kroje a historizujúce šľachtické kostýmy sú však doplnené videoprojekciami Lukáša Kodoňa a Kataríny Beňovej, ktoré inscenácii dodávajú moderný a dynamický výraz.

Ostro rezané polohy sa najväčšmi podarilo zúročiť Dominike Kavaschovej ako zapálenej Slovenke Miluši a Jane Oľhovej ako nepríjemnej komornej Capkovej. Žiaľ, Petra Vajdová si len ťažko hľadala cestu k postave jednoduchej dievčiny, za ktorú sa ako grófka Elisa vydáva v snahe lepšie spoznať svojho snúbenca Lajoša Kostrovického. Toho si s vervou zahral Milan Ondrík, ktorý v úlohe výborne využíva maďarský akcent, no jeho výrazové fortissimo nadobro prehlušilo už aj tak príliš pokojný výraz Dana Heribana ako inžiniera Rohoňa.

Inscenácia Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch je kvalitnou inscenáciou slovenskej klasiky. Hojné a estetické využitie folklóru, zmierlivá nálada a humor ju robia stráviteľnou pre široké publikum. Deje sa to však bez doslovnosti a potreby podliezať vkusu divákov.