Kontrasty svetov i názorov v SND

07.11.2015 07:00
Linda Ballová (Emila Marty) a Ľudovít Ludha...
Linda Ballová (Emila Marty) a Ľudovít Ludha (Albert Gregor) v Konwitschného inscenácii Janáčkovej opery Vec Makropulos. Autor:

"Keď si pozorne prečítate Janáčkovu Vec Makropulos, zistíte, že hrdinka má 337 rokov, ale tri storočia nestarla. Má teda len tridsaťsedem," povedal nemecký kontroverzný režisér Peter Konwitschny. Rozhodol sa preto porušiť tradíciu a v inscenácii, ktorú vytvoril pre Operu Slovenského národného divadla, obsadil namiesto zrelej opernej speváčky do titulnej roly mladú sopranistku Lindu Ballovú.

„Keď si pozorne prečítate Janáčkovu Vec Makropulos, zistíte, že hrdinka má 337 rokov, ale tri storočia nestarla. Má teda len tridsaťsedem,“ povedal nemecký kontroverzný režisér Peter Konwitschny. Rozhodol sa preto porušiť tradíciu a v inscenácii, ktorú vytvoril pre Operu Slovenského národného divadla, obsadil namiesto zrelej opernej speváčky do titulnej roly mladú sopranistku Lindu Ballovú.

„Na skúšobnej scéne bola nenápadná. Povedal som si však – to bude ono! Bolo to ako prvé rande. A vyšlo,“ vysvetlil režisér, prečo si vybral práve túto mladú sólistku, ktorá má okrem speváckeho aj herecký talent.

Ambiciózny medzinárodný projekt vyvolal rozruch už pred premiérou, ktorá bude namiesto 31. októbra až 7. novembra. Postaral sa o to český dirigent Tomáš Hanus. Do Bratislavy prišiel pár dní pred avizovanou premiérou, po niekoľkých skúškach však odstúpil od spolupráce. „Orchester nebol dostatočne pripravený interpretovať toto nádherné dielo,“ vyjadril sa znalec Janáčkových opier. Hudobné naštudovanie dokončil druhý dirigent Ondrej Olos.

Z „utáranej konverzačky“ urobil Leoš Janáček dielo pohybujúce sa na hranici detektívky, historického trileru a drámy o ľudskom osude. Emilia Marty, alias Elina Makropulos, žije už príliš dlho. Všetko kedysi vzrušujúce sa zmenilo na únavnú rutinu. Do zatuchnutej kancelárie archívu, plnej starých spisov a skostnatených úradníkov, vnesie mladá žena vzrušenie. A objaví riešenie nekonečne sa vlečúceho dedičského sporu. Kontrast dvoch svetov a životných postojov podčiarkujú aj kostýmy a scéna Helmuta Bradeho.

O láske a smrti rozprával kanadský režisér Denys Arcand vo svojich filmoch Úpadok amerického impéria a Invázie barbarov. Dramaturg Daniel Majling nebol prvý, komu napadlo preniesť „pohyblivé obrázky“ na javisko. Ako prvý však získal autorov súhlas. Činohra SND 7. novembra inscenáciu nadpísanú názvami oboch filmov uvádza v premiére.

„Kým prvý film opisuje tragikomickú pavučinu manželských, mileneckých, ale aj čisto sexuálnych vzťahov medzi intelektuálmi v strednom veku, druhý je niekedy groteskným, inokedy krutým, zväčša však nesentimentálne dojímavým príbehom o zomieraní,“ uviedol Majling. Niektorí hrdinovia veria v pokrok a súčasnosť považujú za obdobie najväčšieho rozkvetu, druhí tvrdia, že západná spoločnosť, pachtiaca sa za osobným šťastím, stojí pred kolapsom. „Univerzitní profesori dokážu problémy reflektovať, napriek tomu si s nimi nevedia rady,“ povedal dramaturg.

„Oproti filmovým sú naši herci v nevýhode. Na javisku musia udržať kontinuitu, spraviť emočné strihy, vytvoriť atmosféru meter od diváka, aby nestratil pozornosť. Myslím, že sa nám podarilo nájsť vhodný divadelný jazyk, aby situácie nestratili tempo,“ charakterizoval režisér Michal Vajdička náročnosť divadelnej adaptácie filmovej predlohy. „Dobre napísaný scenár bude fungovať rovnako dobre vo filme aj v divadle,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Denys Arcand #Invázie barbarov. #Janáček #opera #SND #Úpadok amerického impéria #Vec Makropulos
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk