Kedysi ľudia Karla Čapka viac čítali (už ho v praxi vytláčajú mladší autori, ako všetkých klasikov) a túto operu zložil Leoš Janáček práve na text jeho divadelnej hry o elixíre mladosti a večnom živote. Príbeh o krásnej opernej speváčke, ktorá nestarla, je však vlastne hororom. Tvorcovia inscenácie ju uvádzajú slovami: "Pred štyristo rokmi žil v Prahe Rudolf II., cisár, ktorý sníval o nesmrteľnosti. Jeho alchymista mu teda pripravil elixír života. Ako prvá nápoj ochutnala alchymistova šestnásťročná dcéra, ktorá na následky takmer umrela, ale nakoniec sa vystrábila a skutočne prestala starnúť. Blúdi po celej Európe a po tristo rokoch sa vracia do Prahy, aby našla recept na otcov elixír a získala novú dávku, ktorá jej život predĺži o ďalších 300 rokov…“
Ako vidno, námet opery je veľmi zvláštny – otázka, či je večný život šťastím alebo prekliatím, inšpirovala aj skladateľa, lebo hudbou sa dajú tieto veci vyjadriť ešte viac ako slovom. Nastolený problém vyvoláva celú škálu emócií. Mohlo by sa totiž zdať, že človeku nič nemôže chýbať, ak je krásnou, úspešnou mladou ženou a trvá to stáročia. Pokračujú však aj trampoty! A najmä – blízki ľudia, kamaráti a lásky sú už dávno po smrti, svet sa totálne zmenil, už niet s kým ani spomínať. Karel Čapek v hre skúmal, ako by sa človeku žilo za takýchto okolností, ale nezostal iba pri filozofovaní – úvahy vložil do takmer detektívneho príbehu. Právnici riešia starý prípad, čas skreslil dôkazy, ale zrazu je tu pamätníčka, ktorá o tom niečo vie. Samotné slovo Makropulos znie ako zaklínadlo, ale je to pravé meno hlavnej postavy Emílie Marty, ktorá sa pôvodne volala Elina Makropulos. V tejto inscenácii ju hrá krehká Linda Ballová, ktorá však v opere podáva prekvapujúco silný výkon. Tvrdí to aj nemecký režisér Peter Konwitschny, ktorý operu režíruje. Dirigovať bude Ondrej Olos. (Pôvodne to mal byť český dirigent Tomáš Hanus, ale možnosti sa vzdal pre organizačné záležitosti v orchestri SND.)
Do prípravy opery vložili tvorcovia veľa energie, mysleli aj na malé detaily – na tlačovej konferencii dostali novinári aj malinkú symbolickú fľaštičku elixíru mladosti. Povedali tam, že im ide o viac ako o bizarnú kriminálnu zápletku. Na príklade Eliny Makropulos podrobujú prieskumu starý ľudský sen o nesmrteľnosti: "Keby náš život stratil prirodzené ohraničenie, nestratil by aj zmysel? To záhadné dievča možno pozná odpoveď,“ sľubujú tvorcovia. Čapkov príbeh utešuje – keby sme žili večne, nebavilo by nás to. Ale naozaj? Stačilo by možno len niekde v kúte ticho sedieť a sledovať, ako sa svet vyvíja. Pre zvedavých je večný život lákavý, ale – to je už "iná opera“.
