Tak vidia Solaris Jan-Willem van den Bosch a Miriam Kičiňová, ktorí sa podpísali pod divadelnú adaptáciu kultového románu Stanislava Lema. V slovenskej premiére ju v piatok uvádza Štátne divadlo Košice.
„Rád sa zamýšľam nad tým, ako to bude v budúcnosti s civilizáciou. Prečo sa zrazu niečo zrodí a potom zanikne. Zaujíma ma, ako sa vieme vyrovnať s bolesťami života a čo je na tom všetkom krásne,“ hovorí režisér Jan-Willem van den Bosch. V Londýne a Rige striedavo žijúci divadelník, ktorý sa na košickú scénu vracia po pätnástich rokoch.
Planéta Solaris má zvláštnu moc. Zhmotňuje spomienky, takže jej hrdinovia sa stretávajú s vlastnou minulosťou. Ožívajú ich dávne lásky, ale aj viny a výčitky svedomia. „Je to novodobý mýtus o Adamovi a Eve, je to príbeh moderného Fausta, ktorý si nevie poradiť s nesmrteľnosťou,“ pridáva dramaturgička Miriam Kičiňová. Divadelná adaptácia je podľa nej rovnako ako predloha mixom žánrov – od detektívky prechádza k trileru, následne k ľúbostnému príbehu a potom k filozofickej úvahe.
Legendami opradený život zbožnej francúzskej pastierky inšpiroval tvorcov pôvodného slovenského muzikálu Jana z Arku, ktorý dnes a zajtra premiéruje prešovské Divadlo Jonáša Záborského.
„Keď sa človeku zjavujú anjeli a počuje hlasy, dnes to zaváňa skôr psychickou poruchou. V stredoveku to však boli vyvolení ľudia. Zaujala ma najmä mysterióznosť tejto legendy,“ vysvetľuje režisér a autor libreta Michal Náhlík. „Navyše s postavou Jany z Arku sa spájajú významné historické udalosti nielen francúzskych, ale európskych dejín – storočná vojna,“ pokračuje režisér. Musel prelúskať množstvo historických dokumentov a esejí, oddeliť bulvár či sfalšované listiny od faktov. „Nad životom Jany z Arku visí mysteriózna pavučina,“ zhŕňa svoje zistenia.
S autorom hudby Martinom Husovským, textárom piesní Róbertom Mankoveckým a choreografkou Renatou Ptačin sa rozhodli nevstupovať do moderných vôd. Inšpirovali sa stredovekom a reáliami 15. storočia. „Najťažšie bolo nájsť poetiku adekvátnu mysterióznosti príbehu. Našli sme ju v poézii. Snažili sme sa o návrat ku koreňom, k matke prírode. Odľahčene by som povedal – chceli sme urobiť biomuzikál,“ dodáva Michal Náhlík.
