Recenzia: Veselý život so smutným koncom

Ak mal šťastie a zanechal po sebe dosť veľa stôp, občas si naňho spomenú aj tí, ktorí prídu po ňom. Úpadok amerického impéria, Invázie barbarov, prvá inscenácia Činohry SND v novej divadelnej sezóne, je parabola o smrti jedného človeka aj jednej civilizácie.

Dva filmy na jednom javisku

Režisér Michal Vajdička spolu s dramaturgom Danielom Majlingom siahli po dvoch filmoch kanadského režiséra Denysa Arcanda: Úpadku amerického impéria (1986) a Inváziách barbarov (2003). Oba sledujú vzdelaných, dobre situovaných intelektuálov Rémyho a Pierra, ich manželky, milenky a priateľov. V roku 1986 majú sľubné kariéry, rodiny a dosť energie na to, aby si užívali plnými dúškami. V roku 2003 im už dochádza dych, Rémy je na smrteľnej posteli a prichádza čas bilancovať svoj život a aj život jednej generácie.

Divadelná adaptácia oba filmy spája do jedného celku, vďaka čomu získavajú diváci komplexný zážitok. Príčiny a následky sú zreteľné, chyby mladosti volajú po zodpovednosti. To, čo v prvej časti vyzerá ako frivolná hra, sa v druhej mení na smutnú dohru. Manželstvá nevydržali, deti nenašli vo svojich rodičoch vzory, štát je plný úplatkárov, vo svete zúri terorizmus, všade cítiť skepsu a strach.

Život a smrť bez happy endu

Režisér buduje inscenáciu striedmo, takmer výlučne konverzačne. Sústredenie na dialóg je síce prvoradé, našťastie však nie zväzujúce či ťažkopádne. Najmä v prvej, celkovo uvoľnenejšej časti sa kde-tu objaví porušenie logiky a postavy vstupujú aj do dialógu, v ktorom reálne byť nemôžu. Kostýmy Kataríny Hollej sú svetlé, scéna Marka Cpina predstavuje luxusnú chatu na príjemnom mieste.

Spoločnosť vedie reči o manželstve aj sexuálnych dobrodružstvách, varí sa dobré jedlo, víno sa nalieva do pekných pohárov. V druhej časti pribúda čiernej a sivej farby, scénu tvorí neútulná nemocničná izba osvetlená neónkami, personál treba podplácať a zostarnutí priatelia popíjajú už len z plastových pohárov z automatu na kávu. Rémyho smrť je prostá, takmer banálna. Žiadne veľké zistenie, žiadna hrdinská smrť, žiaden happy end.

Aj herci, ktorých temperament neraz vyčnieva nad výkonmi kolegov, pôsobia v inscenácii umiernene. Emil Horváth a Jozef Vajda ako predstavitelia plejbojov Rémyho a Pierra, Zdena Studenková ako pesimistická Dominique a Diana Mórová ako zmätená Diane uplatnili v postavách svoju najcivilnejšiu, a preto aj najpresvedčivejšiu polohu. Za nemenej pozornosti stoja aj výkony mladšej hereckej generácie Táne Pauhofovej, Daniela Fischera, Dominiky Kavaschovej či Ľuboša Kostelného.

Úpadok amerického impéria, Invázie barbarov je vydarenou a kultivovanou inscenáciou o starnutí, zmysle života a zodpovednosti zaň. Nehľadajte v nej veľký príbeh ani veľkých hrdinov. Hľadajte v nej obyčajný život.