Mohol si aj podpáliť divadlo Jána Chalupku v Brezne, ale si nepodpálil! Len si zakázal, aby predstavenie, ktoré sa ti nepáčilo, dohrali do konca! Ale to je úplne normálne. Ak Ťa niekto nežaluje za to, že si nedojedol to, čo ti nechutí, prečo by niekto mal obviňovať predsedu samosprávneho kraja za to, ak nemieniš sledovať až do konca predstavenie, ktoré sa Ti nepáči.
Ale ak by si predstavenie sledoval až do konca, bol by si veľmi sklamaný. V tom predstavení, na Tvoju ľútosť, sa nenadáva ani na Slovákov, ani na Rusov či Nemcov, ani na starých Slovanov ba ani Turkov. Predstavenie hovorí len jedno, opäť na Tvoj žiaľ: my všetci sme rovnakí! Nech sa akokoľvek namáhame, aby sme neboli.
Brat môj Kotleba! Ak si želáš, prídem Ťa navštíviť do Banskej Bystrice, kde si predsedom samosprávneho kraja, aby sme si dali pivo Zlatý Bažant. Ak medzičasom nezmeníš názov toho piva. Lebo čo tam akýsi bažant má byť zlatý!
A čo sa týka Banskej Bystrice, nevidíš, že aj to je pochybná vec? Prečo by mala byť bystrá? Zmeň názov, kým si pri moci. To pekné mesto by sa malo na tvoju počesť volať Banská Mútna. Ak podáš trestné oznámenie na hercov z Brezna, musíš podať aj na režiséra, ako aj na mňa, lebo aj my sme vinní. A nielen na nás! Musíš dať trestné oznámenie na všetkých, ktorí za ostatných dvadsať rokov na Slovensku (počnúc zvolenskou premiérou) sledovali tento kus a tešili sa z neho. A to je vskutku neprípustné.
Pozdravujem Ťa.
Miloš Nikolič, autor divadelnej hry preklad Ján Jankovič