Za Borisom Hybnerom. Nemožno sa báť, keď sa smeješ

04.04.2016 12:00
Boris Hybner patril k legendám československej...
Boris Hybner patril k legendám československej pantomímy. Autor:

Herec, režisér, dramaturg, pedagóg, ale najmä jeden z najznámejších českých mímov a clownov Boris Hybner zomrel vo veku 74 rokov. Podľa českých médií ho postihli dva infarkty, po ktorých skončil v umelom spánku a už sa z neho neprebral.

Úvodom vysvetlíme, prečo používame namiesto slova klaun anglické clown. „Bol by som rád, keby sa slovo klaun písalo zase pôvodným anglickým pravopisom. Hádam hovorím aj za ostatných z branže. (…) Tá anomália vznikla tuším v päťdesiatych rokoch z iniciatívy komunistického činiteľa Štolla – zariadil, aby sa anglické mená a názvy písali ako v Rusku, teda tak, ako sa vyslovujú. Takmer sme u nás písali Šejkspír. Taká malá jazyková reštitúcia by partiu ľudí, ktorá clowneriu hrá a má rada, určite potešila,“ povedal Hybner v rozhovore pre Týždenník Rozhlas.

Hybner, Turba, Polívka

Hybner po maturite pracoval v litvínovskej chemičke a študoval aj na poľnohospodárskej škole. Svoju umeleckú kariéru začínal v roku 1964 ako 23-ročný v pantomimickom súbore Ladislava Fialku – zakladateľa československej školy klasickej a modernej pantomímy. O dva roky neskôr založil spolu s Ctiborom Turbom absurdne ladené pantomimické zoskupenie Pantomíma Alfreda Jarryho. Neskôr spolupracovali v rámci súboru Gag, ale v posledných rokoch nemali najlepší vzťah. Istý čas tvorili Hybner a Turba trio spoločne s Bolkom Polívkom.

Jedným z posledných diel, na ktorom sa Hybner podieľal, bol film Klauni (2013) Viktora Tauša, pod ktorým bol podpísaný ako spoluautor námetu. Hoci rozpráva príbeh clownského tria, ktoré sa stretáva po rokoch, Hybner tvrdil, že nejde o autobiografický príbeh. „Skôr som stvoril takú esenciu z mnohých mojich kolegov, z každého som si zobral niečo, samozrejme, my sme tiež jeden čas tvorili trojicu s Ctiborom Turbom a Bolkom Polívkom, ale autobiografické tam nie je nič. Akurát clown, ktorého hrá Oldřich Kaiser, má rovnakú chorobu, ktorá navštívila mňa,“ povedal pre idnes.cz Hybner, ktorý pred desiatimi rokmi bojoval s rakovinou hrubého čreva.

Mím tiež zdôvodnil, prečo chcel, aby film, ktorý považoval za bodku za svojou kariérou, vznikol. „Nespomínam si, že by v českej kinematografii existoval film, ktorý by rozprával o clownskom remesle. Mňa jednoducho zaujíma humor ako každého melancholika. Učil som ho na akadémii, kde som viedol katedru klaunerie, pantomímy a grotesky. A tak som chcel, aby sa clowni objavili na plátne,“ povedal Hybner v rozhovore pre portál idnes.cz.

Zápalom pre vec „nakazil“ režiséra Viktora Tauša. „Mal som to šťastie stať sa mu v počiatkoch mojej vlastnej cesty do umenia žiakom, kamarátom, hromozvodom, rohožkou alebo čímkoľvek, čo práve potreboval. Pre svoj obdiv k technike jeho hrania mi dlho unikala podstata človeka za ňou. Či to už bol neúspech, choroba alebo ktorákoľvek z ,radostí', ktorú mu život nadelil, vždy jej čelil a vždy znovu zdolával svojou podstatou – humorom. Povedal by: Nemožno sa báť, keď sa smeješ,“ povedal Tauš v rozhovore k filmu Klauni na stránkach Českej televízie.

Pantomíma nie je mŕtva

V 80. rokoch slávil aj v zahraničí veľký úspech so svojou trilógiou Zahrada jménem Hollywood. Z nej koncom osemdesiatych rokov vytvoril Hybner spolu s režisérom Jurajom Herzom seriál Gagman (1987), ktorý vznikol v koprodukcii bratislavskej televízie a mníchovského OKO-filmu a v štýle grotesky rozprával o histórii Hollywoodu. Úspech slávil aj v zahraničí – vo Švajčiarsku získal Bronzovú ružu.

„Sympaticky tvrdohlavú snahu Borisa Hybnera obohatiť inšpiračné zdroje súčasnej pantomímy o postupy, tradície a skúsenosti nemej grotesky, poznajú predovšetkým návštevníci jeho divadelných predstavení. Prostredníctvom záznamov niektorých z nich sa s ňou už v minulosti mohli zoznámiť aj televízni diváci. A bola to práve televízia, ktorá poskytla Borisovi Hybnerov príležitosť zúročiť vlastné divadelné skúsenosti a zároveň si overiť životaschopnosť a zmysluplnosť úsilia na tomto poli v pôvodných (t. j. filmových) podmienkach,“ písal vtedy časopis Scéna, ktorý chválil Hybnera a kritizoval televíziu, že ambicióznemu projektu vyčlenila veľmi neatraktívny vysielací čas.

Nezáujem o pantomímu trápil aj Hybnera. „Pantomíma nie je mŕtva, stačí sa pozrieť do zahraničia – na svete existuje množstvo skvelých medzinárodných pantomimických festivalov, na ktoré sa každoročne schádzajú desiatky fantastických mímov a tisíce nadšených divákov. To iba dokazuje, že pantomíma má čo povedať aj dnešným ľuďom – pokiaľ teda niekde dostane priestor. Na západ od našich hraníc jej ho poskytujú, u nás nie,“ povedal pred niekoľkými rokmi pre Lidové noviny umelec, ktorý po revolúcii mal niekoľko rokov v Prahe svoju scénu nazvanú Gag.

Budete veselí, keď sa vám budú smiať?

Hybner sa objavil aj vo viacerých filmoch, väčšinou v menších úlohách. Maliara si zahral v snímke Panelstory aneb jak se rodí sídliště (1979) Věry Chytilovej, profesorom biológie bol v kultovej komédii Jára Cimrman ležící, spící (1983), ako kúzelník sa objavil v Pelíškoch (1999), šašom bol v rozprávke Čert ví proč (2003). Na obrazovkách českých televízií sa objavoval aj ako funebrák v seriáli Přístav (2015). V drobnej úlohe archivára sa objavil aj v Červenom kapitánovi (2016).

Na otázku, prečo sú clowni smutní, Hybner Týždenníku Rozhlas odpovedal: „Pretože je to v istom zmysle posledná inštancia. Kto rozosmeje clowna? (…) Myslíte, že keď je niekto smiešny, musí byť nutne aj veselý? Clown síce vyvoláva smiech, je jeho príčinou, ale nie je jeho ideológom. Veselý nie je práve preto, že je smiešny. keď sa vám budú ľudia smiať, budete hádam veselí?“

Život však bral s humorom. „Humor je totiž najlepší spôsob, ako od seba odstrčiť všetko nežiaduce. Či je to rakovina alebo socializmus, všetko možno s humorom vykázať do patričných medzí,“ povedal vo februári v rozhovore pre časopis Instinkt. „To je tajomstvo nášho pudu sebazáchovy. A v našej malej krajinke medzi Západom a Zapadákovom sa to ani inak robiť nedá. Už neviem, kto povedal kúzelný bonmot, že plávacou vestou života je ľahkomyseľnosť. A v našom ťažkomyselnom svete je ľahkomyseľnosť prakticky nevyhnutná,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#úmrtie #Boris Hybner #clown #Gagman #mím #pantomíma
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku