Giselle v Balete SND je zážitok aj skutočná poézia

Giselle je synonymom symbiózy javiskového diania a čistoty partitúry. Jedno nemôže existovať bez druhého, ale nájsť ideálny interpretačný jazyk je zložitejšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Orchester Slovenského národného divadla pod taktovkou Dušana Štefánka podal výkon, ktorý síce nebol bezchybný, ale za to zvukovo farebný a nabitý emóciou.

Inscenáciu naštudoval Rafael Avnikjan, absolvent moskovského Gitisu a bývalý baletný majster súboru. Ani po čase neupustil od svojho ideálu a veľmi úspešne sa pokúsil o plnohodnotnú inscenáciu, ktorá je síce klasická, ale aj súčasná svojím emocionálnym posolstvom, a opäť dokázal, že je majstrom svojho remesla.

Avnikjan sa nenecháva pohltiť prázdnym tancom, ale dokáže dielo vnímať aj prostredníctvom dramatických konaní a neodmysliteľnej romantickej štýlovosti. Giselle je titul, pri ktorom sa ukážu nielen silné, ale často najmä slabé stránky súboru. Zbor Baletu SND sa dokázal prezentovať v tom najlepšom svetle a na vysokej úrovni. Veľká vďaka patrí v prvom rade dámam, ktoré sa chopili náročného partu so cťou a druhé dejstvo pretavili do skutočného zážitku.

Postavy Giselle sa úspešne zhostila nová členka súboru Luana Brunetti, ktorá obsiahla náročnosť partu tanečne aj herecky. Divákom predstavila Giselle ako hravú, naivnú a rozkošnú dievčinu, ktorá prežíva kúzlo prvej lásky. Svojmu nápadníkovi otvárala srdce s logickou postupnosťou, prirodzene ústiacou do šialenstva a smrti.

Druhé dejstvo, kde sa z Giselle stáva víla, bolo skutočnou poéziou. Úspechom bola aj interpretácia Marie Rudenko, ktorá sa divákom predstavila v druhý večer. Rudenko dokázala Giselle naplniť nielen herecky, ale s náročnosťou postavy sa vyrovnala na úrovni a dokázala ju obohatiť.

V postave princa Alberta exceloval Artemyi Pyzhov a to napriek tomu, že typologicky sa na postavu princa hodí menej než jeho kolega Alexander Savaliev. Pyzhovov Albert bol komplexným portrétom mladého muža, ktorý prechádza reálnym osobnostným prerodom. Z rozmaznaného a egoistického dieťaťa, ktorému záleží len na naplnení svojich túžob a nechce si uvedomiť následky svojho konania, sa stal zlomený muž ľutujúci svoje činy. Artemyi Pyzhov je technicky zdatný tanečník a okrem drobných zaváhaní bola jeho interpretácia výborná. Alexander Savaliev za svojím kolegom bohužiaľ zaostával, a to napriek tomu, že esteticky plní všetky kritériá, ktoré sú na postavu Alberta kladené. Jeho herectvo bolo ploché a z tanečného výkonu bolo cítiť, že mu chýbajú potrebné skúsenosti.

Kostýmy k inscenácii vytvoril taliansky výtvarník Luca Dall' Alpi a o scénografiu sa postaral Argentínčan Juan Guillermo Nova. Výtvarnou stránkou v inscenácii dokázali navodiť romantizujúcu idylickosť, pestrosť a vizuálne príťažlivú hru s detailom. Inscenácii výrazne uškodil rozmer scény historickej budovy SND. Priestor síce ponúka nezabudnuteľnú atmosféru, ale zároveň neumožňuje relevantný pokus o realistickú scénografiu, ktorá by neuškodila tancu. Giselle na tento fakt doplatila rovnako ako v minulosti Bajadéra. Zbor mal spolu so sólistami na scéne málo miesta, čo sa, samozrejme, podpísalo aj na vyznení choreografie.