Ľubomír Vajdička
Dnes už nie je moderné, aby herečky a herci odchádzali od nás tak, ako odišiel pred stáročiami Molière – rovno z javiska. A tak sa často stáva, že musíme vysvetľovať adeptom herectva alebo mladým profesionálom, kto to vlastne odišiel. Sám si uvedomujem, ako málo príležitostí na spoluprácu s pani Zdenou Gruberovou som využil ja za tie roky, čo sme boli spolu v angažmán v divadle, ale uspokojuje ma, že to vždy bola práca, ktorá ma nielen profesijne, ale predovšetkým ľudsky obohatila. Pani Gruberová bola z tých, po ktorých mi zostalo niečo, čo má u mňa, vo vnútri, trvalú hodnotu. Mal by som vysvetliť prečo a vyhnúť sa pritom obligátnym rečiam, a to je ťažké. Možno postačí, ak poviem, že zosobňovala, a som presvedčený, že nielen pre mňa, vznešenosť divadla.
Štefan Kvietik
Martin Huba
Bola to slnečná kolegyňa, jednoducho slniečko. Moje spomienky na ňu sú spojené s dobrotou v srdci, s aurou, ktorú okolo seba vyžarovala. V palete výnimočných slovenských umelcov bude určite chýbať. Samozrejme, bola to aj prekrásna žena a herečka, mala veľký fanklub ľudí, ktorí ju obdivovali. A pri vedomí tohto všetkého pripomeniem to, že sa musela vyrovnať s údelom matky, ktorá prišla o syna, a to vo mne zanechá asi najsilnejšiu spomienku. Tie roky bolesti, ktoré prežila… Nikoho okolo seba tým neunavovala, nepotrebovala svoju bolesť príliš zverejňovať. Vždy som ju obdivoval, aj ako herečku, aj ako matku, ktorá prišla o dieťa.
Božidara Turzonovová
Zdena Studenková
Vždy, keď sme hrávali v spoločných predstaveniach, ako napríklad Osbornov Komik či Výnosné miesto od Ostrovského, dívala som sa na ňu a vravela si: Aj ja chcem byť raz takáto veľká herečka ako Zdena Gruberová. So Zdenkou sme boli dlho v kontakte aj po tom, čo odišla z divadla. Pre mňa to bola herečka, ktorá bola schopná zahrať naozaj celú škálu postáv, od komédie až po tragédiu, a všetky roly vždy bravúrne.