„Keď ma niekto požiada, aby som obhájila divadelné muzikály – čo sa deje až nepríjemne často – vždy sa vraciam k tej istej šou: West Side Story. Na každú kritiku žánru má West Side Story odpoveď. Je ňou veľkolepá hudba Leonarda Bernsteina, libreto Stephena Sondheima prekypujúce životom a úžasná choreografia Jeroma Robbinsa. Pre mňa je to temer bezchybný muzikál a bezkonkurenčné divadelné dielo,“ povedala k muzikálu reportérka britského denníka Guardian Miriam Gillinsonová. Podľa nadšených ovácií s ňou pravdepodobne súhlasilo aj slovenské publikum, ktoré si nestarnúcu klasiku inšpirovanú shakespearovským príbehom Rómea a Júlie mohlo vychutnať v pôvodnom naštudovaní.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Jednoduché kulisy tvorené dvoma pohyblivými kovovými konštrukciami, projekcia na plátne vytvárajúca ilúziu newyorskej štvrte Upper West Side… Tvorcovia stavili na minimalistickú výpravu, čo bol ich z hľadiska šikovný krok. Okrem jednoduchšej prípravy scény počas svetového turné tak mohla počas predstavenia vyniknúť hlavná devíza muzikálu – pôsobivé tanečné scény doplnené slávnymi hitmi ako America, Tonight, Somewhere či I Feel Pretty. K ich autentickosti prispeli pôsobivé výkony mladých hercov a herečiek, ale aj 24-členný orchester skrytý v pozadí. Aj keď väčšina osadenstva videla West Side Story po prvý raz, k búrlivým reakciám ich dohnali práve populárne Bernsteinove piesne. Poznať ich napokon mohli aj z rovnomenného filmového spracovania muzikálu z roku 1961, ktoré získalo celkom desať sošiek Oscarov.
Napriek nesporným kvalitám sa intimita príbehu o dvoch zaľúbencoch – Američanovi Tonym a Portoričanke Marii – v obrovskej hale Expo Arény trochu vytrácala. Piatková šou sa navyše stretla s miernym časovým posunom titulkov, čo neocenila najmä anglicky nehovoriaca časť publika. Nič z toho sa však neodzrkadlilo na celkovom umeleckom dojme, za ktorý diváci odmenili herecké obsadenie neutíchajúcim standing ovation.
