Marián Zednikovič uplatňoval v postavách niečo ako groteskný realizmus. Aj tragiku dokázal spontánne odľahčiť. Doma bol najmä v divadle, ale pravidelne zabával aj televíznych divákov. Generácia odchovaná na rodinných seriáloch si ho pamätá s bielou maskou ako jedného z duchov v sitkome Duchovia, stredoškolského učiteľa zo seriálu Zborovňa, ale najmä ako kresleného trúda Vilka, ktorému v kultovom animovanom seriáli Včielka Maja požičal svoj nezameniteľný hlas. Vyštudovaný herec začínal v trnavskom Divadle pre deti a mládež ako Nevedko, bol plný humoru ako Tom Sawyer a svojím hereckým talentom kreslil karikatúry ako Gogoľov Revízor. V roku 1980 sa vrátil domov do Bratislavy na Novú scénu a začal sa objavovať aj na filmovom plátne a v televízii.
V komédii Dušana Rapoša z konca 80. rokov Utekajme, už ide! si s rodinou užívali susedov priestranný byt vždy, keď bol „čistý vzduch". V trpkej dráme z ťažkých vojnových čias Kára plná bolesti v réžii Stana Párnického spolu s Mariánom Geišbergom a so Zdenou Studenkovou snívali o lepšom svete.
V roku 2000 si Marián Zednikovič zahral na pražskom hrade v česko-slovenskej shakespearovskej inscenácii Skrotenie zlej ženy a atmosféra letného divadla na hrade ho tak očarila, že o rok neskôr oživil Shakespeara aj v Bratislave. Letné shakespearovské slávnosti na Bratislavskom hrade stále fungujú vďaka jeho manželke Jane Zednikovičovej. „Marián ako herec Shakespeara veľmi neobľuboval. Bál sa, že mu nejaký verš vypadne a improvizácie vo verši sa obával. Keď sme sa dohodli, že ako prvé predstavenie naštudujeme Kupca benátskeho, tak sa postave Antonia bránil. Súhlasil až keď som dostala bláznivý nápad, aby na Shylocka presvedčil Bolka Polívku. Hranie s Bolkom ho bavilo a ani ten verš nemusel byť vždy úplne presný,“ prezradila manželka.
Kultovú komediálnu inscenáciu Lord Norton a sluha James vytvoril Zednikovič spolu s kolegom Stanom Dančiakom. Legendárne postavičky vymyslel a napísal humorista Ján Snopko a najprv žili v rozhlase. Predstavenie vzniklo koncom 80. rokov a herci s ním obehli celé Slovensko i zahraničie. Ich suchý anglický humor bol ako epidémia. Predstavenie si herci sami režírovali a na javisku si užívali improvizáciu, v ktorej bol Marián Zednikovič ako ryba vo vode. V 90. rokoch mu voľnosť pre osobnú interpretáciu poskytla Astorka, divadlo, ktoré stavia na osobnosti hercov, ktorí spolu fungujú ako jeden tvorivý organizmus.
3-krát Marián Zednikovič
- Na herectvo ho prijali až na druhý pokus
- V roku 1996 ho ocenili za výkon v inscenácii Ujo Váňa divadelnou cenou Dosky
- Pôvodne ho lákalo výtvarné umenie
