Aj zlo má svoje dôvody

S ľahkomyseľným úsmevom vykrádali malé obchody, čerpacie stanice aj banky. A zabíjali. Keď prestrelka ukončila zločineckú kariéru dvojice obdarenej osobným čarom, mali Bonnie a Clyde sotva dvadsaťpäť rokov.

05.06.2017 14:00
Alena Ďuránová, Andrej Palko Foto:
Alena Ďuránová (Bonnie) a Andrej Palko (Clyde) v inscenácii Jakuba Nvotu Ako Bonnie a Clyde, ktorú v piatok premiéruje Štátne divadlo Košice.
debata

Pre niekoho zaľúbený pár, pre iného párik zlodejov a vrahov. Stali sa však nesmrteľnou legendou o láske až za hrob, ktorej príbeh o prekračovaní zákonov i morálky lákal aj filmárov. Najznámejšiu podobu mu dal v roku 1967 režisér Arthur Penn, ktorý do hlavných úloh obsadil Warrena Beattyho a Fay Dunawayovú.

„Legenda potláča spoločenský a sociálny kontext, teda dobu, v ktorej obaja žili, a skutočné motivácie ich konania. A robí z nich neohrozených hrdinov. Oveľa viac ako romantická legenda o romantizujúcej láske v daždi striel ma zaujal ich naozajstný život uprostred hospodárskej krízy a spoločenského systému, s ktorým Clyde po prepustení z väzenia bojoval,“ hovorí Jakub Nvota. Autor hry a režisér inscenácie Ako Bonnie a Clyde, ktorú uvedie v piatok v premiére Štátne divadlo Košice.

Príbeh priveľmi drzého a večne pred spravodlivosťou unikajúceho mladého páru, ktorý sa odohral v Spojených štátoch v prvej polovici tridsiatych rokov, sa rozhodol vyrozprávať po svojom. Nechcel napísať len príbeh z Ameriky, v tom čase vytvárala tamojšiu spoločnosť aj obrovská masa prisťahovalcov z Európy. Aj zo Slovenska. Preto sleduje príbeh zaľúbenej dvojice zločincov očami slovenského prisťahovalca.

„Na vlastné oči vidí krach na burze, rozpad spoločnosti, začiatok éry verejných nepriateľov a tiež to, ako sa menia vzťahy medzi ľuďmi,“ pokračuje autor a režisér v jednej osobe. Podľa neho Clyde, ktorý rád hrával na saxofóne, nebol žiadny ideál. Len chalan, ktorý od detstva nepoznal inú cestu ako zločin. Vychovala ho ulica a život mu ani inú šancu nedal. Svet zločinu vie byť príťažlivý, nebezpečenstvo vzrušujúce. A odmena za dolapenie zločincov lákavá. Za dôležitú však považuje otázku, prečo skutoční hrdinovia začali zabíjať. Príbeh Bonnie a Clyda má v jeho interpretácii blízko k súčasnosti.

„Ukazuje nám, ako strach a úzkosť, spôsobené existenčným ohrozením, menia naše osobné vzťahy a aj nás samých. Ekonomika je oveľa viac prepojená s tým, ako premýšľame a aký život žijeme, než si bežne uvedomujeme. Práca – to, čo vytvárame, nás určuje. Práca súvisí s ekonomikou. A ekonomika spätne s morálkou, hodnotami a kultúrou. Tieto väzby boli citeľné porušené v čase veľkej hospodárskej krízy v roku 1929. Začala prevládať chamtivosť, túžba vlastniť a ovládať. A dnes je to oveľa horšie,“ vysvetľuje Jakub Nvota.

Netají, že v histórii možno nájsť odpovede aj pre našu súčasnosť. Vo svojej hre Ako Bonnie a Clyde rozpráva o generácii, ktorá si chcela ukradnúť svoj sen o šťastí a uniknúť všetkým konvenciám. Hovorí však aj o strachu, úzkosti, prekračovaní paragrafov aj morálnych zákonov. Nielen v čase, keď Bonnie a Clyde žili svoje životy, ale ktoré poznáme aj v súčasnosti. „Tento príbeh sme postavili na tom, že každý má svoj kus pravdy. Aj zlo má svoje dôvody a nejako vzniká. Ak sa prestaneme romanticky dojímať nad láskou, ale na druhej strane nebudeme ani bez znalostí odsudzovať Clyda za jeho činy, ale pátrať po príčinách, objaví sa hlboko ľudský príbeh. A patrí doňho aj láska, aj humor,“ dodáva autor a režisér.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jakub Nvota #Alena Ďuránová #Andrej Palko #Ako Bonnie a Clyde