Oprava by však stála obrovské peniaze, trvala by pridlho, kúpeľní hostia aj turisti by sa mestu vyhli oblúkom a domáci by prišli o prácu. Postavia sa za starostu a pred pravdou a zdravím iných dajú prednosť vlastnej peňaženke. Hru Nepriateľ ľudu, ktorá rozvíja aj dnes nesmierne aktuálny príbeh, napísal Henrik Ibsen pred dvesto tridsiatimi piatimi rokmi.
„Nie náhodou je slávny nórsky autor hneď po Shakespearovi druhým najinscenovanejším dramatikom na svete. Jeho Nepriateľ ľudu nie je starosvetská papierová dráma rozumu. Prenikavo odkrýva, aký je pre toho, kto má moc, nebezpečný cynizmus. Pritom vôbec nie je jeden z hrdinov krištáľovo čistý charakter a druhý hajzeľ,“ tvrdí poľský režisér Jan Klata. Jeho Nepriateľ ľudu v podaní krakovského Starého teatra je jednou zo 16 inscenácií divadiel z ôsmich krajín, ktoré uvedie medzinárodný festival eurokontext.sk. V Slovenskom národnom divadle sa dnes začína jeho 3. ročník.
„Zdá sa, že do sveta sa vpustili noví démoni strachu a nepokoja. Zasiahli do myslenia Európy a možno ju našli nepripravenú alebo skôr odhalili ešte stále nezahojené rany. Preto je logickým vyústením tohtoročná téma: civilizácia ohrozuje civilizáciu,“ hovorí riaditeľ Činohry SND Roman Polák.
Hoci Othello bol najlepší ochranca krajiny, bol predsa len cudzinec. A poctivec. Ale každý má svoju citlivú strunu a rozozvučať ju šikovne dokáže Jago. V inscenácii Islandského národného divadla je Jago žena. Po prvýkrát v histórii inscenovania slávnej Shakespearovej tragédie. Ambiciózna kariéristka naštartuje mašinériu pomsty. Aby zrazila nepriateľa, ktorý si za svojho pobočníka nevybral práve ju, stačí spochybniť čisté city, zasiať zrnko žiarlivosti a zasiahnuť tak najtemnejšieho démona. Tragické dôsledky na seba nenechajú dlho čakať.
„Do svojich inscenácií vždy rád dávam humor. Na jednej strane obrovská dráma a v ďalšej sekunde najväčšia zábava, aby sa aj naše pocity a emócie ocitli na tobogane,“ priznáva režisér Gísli Örn Gardarsson. V jeho interpretácii pomenúva Shakespearov Othello obyčajné ľudské obavy, ktorými žijeme, aj strach, ktorý trápi obyvateľov malého ostrovného štátu. Napríklad o prácu, ktorú im berú ekonomickí migranti. V takom svete prežijú len tí, ktorí zničia všetko okolo seba a zabarikádujú sa vo vlastnej izolácii.
Už pri parížskej premiére v roku 1896 vyvolal Kráľ Ubu Alfreda Jarryho jeden z najväčších divadelných škandálov. Bezohľadný, pažravý a majetnícky zbabelec Tatko Ubu, ktorého k prevzatiu moci a krutovláde nahucká jeho žena, inšpiroval slovinského režiséra Jerneja Lorenciho. V Národnom divadle Drama Ľubľana naštudoval vlastnú víziu dnešnej brutality a primitivizmu. Jeho Kráľ Ubu je nemenej aktuálny a provokujúci ako v čase svojho vzniku.
Festivalové inscenácie spája myšlienka, že nám nie je ľahostajné, čo sa so svetom a s nami v ňom deje a že hrozbou našej spoločnosti sa stávame aj my sami. „Nejde teda len o obávaný kultúrny crahs, o kolíziu kultúr, o kontakt s neznámym a iným, ale aj o civilizáciu, ktorá dokáže ohroziť samu seba. Rezignáciou na vlastné hodnoty tolerancie, lásky, demokracie, viery, ústupkami z pozície ľudskosti v prospech matérie. Ale aj naším neekologickým správaním sa, našou vlastnou nepoučiteľnosťou, amnéziou pamäti na historickú skúsenosť,“ dodáva Roman Polák.
Predstavenia súborov z Nemecka, Maďarska, Poľska, zo Slovinska, z Rumunska, Česka, Islandu doplnia aj inscenácie Činohry SND. Medzi nimi aj prestížnymi cenami DOSKY ovenčená Fanny a Alexander či Rivers of Babylon, ako aj najnovší len nedávno premiérovaní Rodáci či Spievajúci dom.
