Recenzia: Toľko spevu okolo jedného domu!

Len ťažko hovoriť o inscenácii Spievajúci dom, ktorú Sláva Daubnerová uviedla v SND, a nespomenúť jej predošlú pohybovú performance Solo Lamentoso. Vysoko štylizovaná a estetická inscenácia spájala pohybové divadlo s výraznými scénickými obrazmi a dokumentárnymi audionahrávkami. Inscenácia, ktorú pripravila pre SND, sa od jej samostatného projektu výrazne odlišuje. Mení sa estetika, atmosféra, režijný prístup aj spracovanie témy. Kým v Sole bola celý čas v centre diváckej pozornosti Eva N., ktorá neuveriteľných štrnásť rokov tyranizovala susedov celodenným púšťaním hudby tesne pod hranicou povoleného hluku a výpovede susedov odznievali len ako šepot z nahrávok, Spievajúci dom sa zameriava práve na nich.

Postavy na scénu prichádzajú za spevu slovenskej verzie slávnej skladby Johna Denvera Take Me Home, Country Roads. V ich verzii sa však spievajú – „mestečko na juhu, zvlnená krajina…“ Už v úvode, pri ktorom sa nedá nezaspomínať na slávne Repete a ktorý bude divákov sprevádzať celou inscenáciou, je zrejmé, že Daubnerovej ide o režijnú priamočiarosť a komunikatívnosť. Každá z postáv zaujme svoje miesto na javisku v naznačených pôdorysoch domov. Všetci majú svoj malý svet, svoje vyznačené teritórium, z ktorého z času na čas vychádzajú na ulicu, na večne zavretý miestny úrad či do potravín Pacifik. A všetci žijú v tieni realistického priečelia domu Evy N., ktorý má na streche nainštalované obrovské reproduktory.

Dialóg, ktorý nefunguje

Rozkošné a mimoriadne plasticky zobrazené postavičky dôchodcov, mladých rodín, úradníčok aj predavačiek v priebehu inscenácie ukazujú svoje chybičky krásy. Pani Erzebeth T. v mimoriadne vtipnom podaní Božidary Turzonovovej sa časom ukáže ako vrtošivá a zlostná stará dáma. Tibor L. v hereckom predvedení Emila Horvátha zas po milej žoviálnosti prejaví nepríjemnú agresivitu. Mladý manželský pár v podaní Dominiky Kavaschovej a Ondreja Kovaľa sa hudbu aj susedov snaží ignorovať tak dlho, až kým im úplne nezničí život. Úradníčka (Anna Maľová), Sudca (Štefan Bučko) aj Primátor (Ján Gallovič) sa na spor prizerajú, ale pre jeho urovnanie neurobia nič.

Príbeh sa delí na pomyselné kapitoly. Pravdaže, sú vtipné, doplnené šlágrami malomestského cover bandu a divákovi ukazujú celé podhubie konfliktu. Samotná Eva N. v podaní Ingrid Timkovej sa väčšinu inscenácie skrýva vo vnútri svojho domu. Vidno ju len ako siluetu za oknom, šedú eminenciu a obrovské spievajúce ústa, ktoré sa premietajú na priečelie domu. Na scéne sa herečka objaví až v záverečnej časti inscenácie. Vo výraznom belostnom kostýme chodí pomedzi zmenšeniny susedných domov ako zlá kráľovná a prezentuje monológ, ktorý je informačnou aj emocionálnou protiváhou. Pravdou však je, že pôsobí trochu nesúrodo, a zámer, ktorý chcela režisérka dosiahnuť – prepojenie oboch protipólov – sa celkom nepodaril.

Spievajúci dom je inscenácia, ktorou sa výborná autorka a režisérka Sláva Daubnerová mohla pevnejšie presadiť na javisku SND. Je však škoda, že siahla po téme, ktorú len prednedávnom spracúvala v inej, a priznajme umelecky výraznejšej, inscenácii.