Keď príde nová žiačka, rozbúrené hormóny začnú rozožierať vzťahy, staré kamarátstva podstupujú ťažkú skúšku. Náhle všetci stoja zoči-voči nečakanému nebezpečenstvu. „V sedemnástich akoby sa lámal chlieb. Stojíte na prahu života. Spaľuje vás túžba, ale často ju musíte krotiť,“ hovorí britský dramatik Simon Stephens o hrdinoch svojej hry Punk rock. Jej premiérou odštartovalo bratislavské Divadlo Nová scéna projekt, v ktorom bude uvádzať inscenácie určené najmä mladým.
Foto: DALIBOR KRUPKA
„Akoby v metabolizme súčasnej mládeže kolovala akási všeobecná trauma bez ohľadu na ekonomickú situáciu. Lákalo ma písať o študentoch, medzi ktorými som sa pohyboval. Práve stretnutia s tými najchudobnejšími, ale aj vzdelanými a bohatými odcudzenými mladými ľuďmi ma inšpirovali. Mal som pocit, že skutočný punkový duch sa nezrodil z triednej vzbury, ale z existenciálneho strachu. Všade dnes nervózni a frustrovaní mladí ľudia ťahajú do záhuby ďalších,“ pokračuje autor predlohy.
Hra, ktorú od londýnskej premiéry v roku 2009 s úspechom uvádzajú divadlá na celom svete, zaujala režiséra Svetozára Sprušanského. „Spracovaním, ktoré je založené na vysokej miere autenticity. Je silná a presvedčivá v neskreslenom zobrazení sveta mladých, ich problémov a slovníka. O čom a ako sa bavia,“ vysvetľuje režisér.
Pred očami diváka sa odvíjajú všedné dni dospievajúcich školákov. Je v nich nešťastná láska, naivita, nevinné flákanie, ale aj šikanovanie, násilie a zloba. Zahrávajú sa, aj sa boja. Je to tak trochu sociologická nočná mora. „Punk rock hovorí o krutosti v každom z nás, ale predovšetkým o ťažkej ceste za dospelosťou v súčasnom svete. O tom, čo nás dennodenne obklopuje. Krutosť, cynizmus a zraňovanie medzi najbližšími. O tom zvieracom v nás, ktoré treba skrotiť,“ dodáva Svetozár Sprušanský. Inscenáciou Punk rock sa prihovára prirodzeným a mladému publiku blízkym jazykom aj príbehom, ktorý sa dnes môže odohrávať v každej triede, o tolerancii a násilí.
