Otec dievčaťa, ktorému sa zjavila Svätá rodina, je príležitostný hrobár. Matka bývalá učiteľka ruštiny, pre ktorú ostalo všetko „sovietske“ sväté. A dcérin nápadník Laco buduje v odľahlých končinách domobranu, ktorá má ich domovy ochrániť pred cudzími nepriateľmi. Tak rozdal karty v úvode svojej hry Zjavenie (hrobárova dcéra) dramatik Viliam Klimáček. Inscenáciu, pod ktorú sa podpísal francúzsky režisér Vladimir Serre, uvádza v sobotu a nedeľu v premiére Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave.
„Keď sme pred dvoma rokmi hľadali s francúzskym režisérom tému, ktorá by nás oboch zaujímala, boli top témou migranti. Tušili sme však, že môže rýchlo zostarnúť. Rozhodli sme sa preto ísť po téme slovenskej religiozity, ktorá ma už roky nesmierne zaujíma. Pochádzam zo Starej Turej, tam to v ľuďoch stále žije,“ hovorí Viliam Klimáček. „Vo Francúzsku nie sú dramatici, ktorí by písali o horúcich témach, ako to už roky robí Viliam Klimáček. Prvým nápadom neboli len utečenci, ale téma pohostinnosti. Potom sme však nápad s migrantmi zamenili za Svätú rodinu. Pre mňa je nosnou otázka identity,“ vysvetľuje Vladimir Serre.
V okolitých lesoch sa dcére zjavujú biblické postavy. Spočiatku sú dedinčania presvedčení, že ide len o psychotické vízie rozdráždenej mysle mladej ženy. Keď sa však tajomná trojica začne zjavovať aj iným, ich názory sa menia. Ako to však už býva, žiaden zázrak netrvá dlhšie ako tri dni. A posvätnú úctu čoskoro vystriedajú nové pochybnosti. Skutočne sa im zjavuje Svätá rodina, alebo videli len akýchsi cudzincov, ktorí ich chcú obrať o chlieb, domovinu a istoty?
„Aj keď hra rozpráva o vážnych veciach, stále je to komédia,“ hovorí autor. Podľa dramaturga Daniela Majlinga je Zjavenie (hrobárova dcéra) groteska, v ktorej je humor pridanou hodnotou. „Oceňujem Klimáčkov humor, ktorý je v jeho písaní prítomný už od začiatku. Je veľmi užitočný, pretože vďaka nemu vieme vyjadriť veľa vecí a ľudia sú ochotní nás počúvať,“ pridáva režisér. Vladimir Serre začínal ako herec. V časoch jeho štúdií sa na prelome storočí vo Francúzsku réžia ešte študovať nedala. Popri hraní však veľmi rýchlo obsadil aj post režiséra, založil si vlastnú divadelnú skupinu a uvádza vlastné inscenácie.
„Keďže som zároveň herec aj režisér, moja režijná tvorba sa zameriava na prácu s hercom. Vďaka vlastnej hereckej skúsenosti rozumiem niektorým veciam inak ako režisér bez tejto skúsenosti. Vychádzam z textu, ale vítam, keď herci doň ,vŕtajú'. A prichádzajú s vlastnými, neraz aj protirečivými nápadmi, aby sme spoločne dospeli k tomu, čo chceme,“ vysvetľuje Vladimír Serre. Z hercov našej prvej scény, ktorých spoznal už ako hosť medzinárodného festivalu eurokontext.sk pred dva a pol rokom, si vybral štvorlístok ústredných postáv. Robertovi Rothovi zveril postavu Otca, Monika Hilmerová hrá Matku, Monika Potokárová Dcéru a Laca Milan Ondrík.
Inscenácia Zjavenie (hrobárova dcéra) je nielen groteskou o našich vlastných fóbiách a predsudkoch, ale v ďalšej rovine aj zamyslením nad tým, či sa v mene viery vlastne nezriekame viery v človeka a hodnoty platné po stáročia.
