Teraz je na odvykačke v liečebni pre drogovo závislých. Tak sa začína príbeh tragikomédie Duncana Macmillana Ľudia, miesta a veci, ktorou nová hviezda britskej dramatiky dobyla londýnske Národné divadlo aj po ňom aj West End. V slovenskej premiére ju v piatok uvádza nitrianske Divadlo Andreja Bagara.
Foto: ĽUBOŠ KOTLÁR
„Nie je to komédia, v ktorej by sa odohrávali šialené situačné a komické momenty. Ale je v nej vyslovene suchý britský humor, ktorý mi veľmi konvenuje,“ vysvetľuje pre Pravdu hosťujúci režisér Marián Amsler. „Keď som hru čítal v angličtine, nevedel som sa od nej odtrhnúť. Uchvátila má kvalita, téma, skvele napísaná hlavná hrdinka aj forma rozprávania,“ pokračuje režisér, ktorý si text z originálu aj sám preložil.
V prvom rade si Emma musí uvedomiť, že má problém. Je však presvedčená, že chyba nie je v nej, ale vo všetkom ostatnom. Veď drogy a alkohol roky považovala za jediný spôsob, ako v dnešnej šialenej dobe prežiť. „Hra neskúma príčiny, nehrabe sa príliš v hrdinkinej minulosti, ale zaoberá sa momentom tu a teraz. A budúcnosťou… Kam sa môže posunúť, aby mohla znova plnohodnotne žiť. Myslím si, že dnes je to všeplatná téma, ktorá sa netýka povedzme len alkoholikov a drogovo závislých. Ale hľadá riešenia, ako znova nájsť seba samého, ako zlepšiť kvalitu života, vzťahov v rodine, k blízkym či kolegom. V modelovej situácii herečky, ktorá sa ocitla v liečebni, je to všetko obsiahnuté,“ hovorí Marián Amsler.
Odolať túžbe uniknúť pred ťaživou realitou je však veľmi ťažké. Pre lekárov a terapeutov je Emma tvrdým orieškom. Je však dosť múdra na to, aby si uvedomila, že zvaľovať vinu na iných nie je cesta, ako sa z problémov vyhrabať. A že musí začať hovoriť pravdu predovšetkým sebe samej. „Prechádza rôznymi štádiami svojich stavov, vidí vlastné rozbité ja a rôzne vidiny, ktoré sme stvárnili aj množstvom ďalších herečiek, v rôznych obmenách. Pokúša sa ich zjednotiť a stať sa opäť jednou osobnosťou,“ spomína režisér.
Okrem toho, že rád objavuje zaujímavé tituly súčasných dramatikov, je známy aj snahou o využívanie menej tradičných podôb divadla i formálnych experimentov. V prípade inscenácie Ľudia, miesta a veci opäť siahol po netradičnej scénografii plnej vizuálnych efektov.
„Hra obsahuje niekoľko výrazných režijných poznámok. Nepredpisujú, ako má inscenácia vyzerať, ale ponúka nádherné možnosti pre scénografa Juraja Kucháreka, ako sa s tým pohrať. Ak sme chceli pôsobivo zrealizovať všetky snové, tajomné a magické momenty, využili sme priestor veľkej sály, aby sme vedeli pretlmočiť silu príbehu a emócií, aj intenzitu posolstva, ktoré text obsahuje,“ dodáva Marián Amsler, ktorý postavu hlavnej hrdinky zveril Barbore Andreščíkovej.
Po všetkom, čo Emma prežije, pochopí, že najťažšie je mať rada samu seba. Po odchode z liečebne sa vracia domov. Zvládne aj túto najťažšiu skúšku?
