Keď sa rozhovor zmení na boj o prežitie

To nie je pravda! Príkre odmietnutie nepripúšťajúce diskusiu je najčastejšou replikou, ktorá sa neustále vracia ako refrén v hre Joela Pommerata Zjednotenie Kóreí.

16.02.2018 12:00
Alena Ďuránová a Andrej Palko Foto:
Alena Ďuránová a Andrej Palko vo francúzskej komédii Znovuzjednotenie Kóreí, ktorá má v piatok premiéru v Štátnom divadle Košice.
debata

Dramatika, režiséra a laureáta Moliérovej ceny, ktorý patrí k najzaujímavejším zjavom súčasného francúzskeho divadla. Jeho komédiu premiéruje v piatok Štátne divadlo Košice.

Hoci názov vyvoláva predstavu politicky výbušnej situácie, o ktorej hovoria spravodajcovia celého sveta, vôbec nie je o politike. Ale o „výbušných“ situáciách vo vzťahoch medzi milencami, manželmi, susedmi či priateľmi. A o hľadaní cesty k sebe. „Vychádzame z efektu motýlích krídel, že medziľudské vzťahy a ich kvalita – to všetko ovplyvňuje aj vzťahy spoločenské a politické,“ hovorí pre Pravdu režisérka Júlia Rázusová.

Jednoduchý príklad z inscenácie. Susedia sa zhovárajú o tom, že skôr, ako sa stali priateľmi, si neboli navzájom veľmi sympatickí. A kamarátske trkotanie sa v jedinom momente zmení na nepríjemný incident. „Ak si za susedov dosadíme trebárs Slovákov a Čechov, Chorvátov a Srbov či Rusov a Američanov, zrazu potýčka naberá silu a nadobúda politický rozmer,“ pokračuje hosťujúca režisérka.

V dvadsiatich kapitolách rozohráva autor s veľkou dávkou humoru aj ironického odstupu vypäté mikropríbehy, v ktorých skúma „boj o prežitie“ obyčajných ľudí v dnešnom svete. Vystrieda sa v nich viac ako päťdesiat postáv. „Väčšina európskych divadiel, ktoré už hru inscenovali, pracovala s ôsmimi až desiatimi hercami. Keďže rada kladiem hercom výzvy, ja mám šiestich silných hráčov – tri herečky a troch hercov, ktorí sa postáv ujali. Každý z nich je schopný prejsť z jednej situácie do druhej, z jedného prostredia do druhého a vytvoriť iný charakter,“ prezrádza Júlia Rázusová.

Iný príklad z inscenácie. Disharmonickým akordom, ktorý zmení manželskú pohodu na peklo, je synovo rozhodnutie vybrať sa za dobrodružstvom – do vojny. Matka v ňom stále vidí dieťa, ktoré treba ochraňovať, otec rozhodnutie dospelého muža. Harmóniu vystrieda osočovanie a chlad odcudzenia. Životnú situáciu, v ktorej sa dvojica ocitla, skúma Joel Pommerat s rafinovanosťou sebe vlastnou. Predostiera argumenty jednej i druhej strany a ostáva na divákovi, aby sa pokúsil oboch „duelantov“ pochopiť.

„Zakaždým prekvapí tým, kam sa situácia pohne a kde vyústi. Hru napísal tak, že nie je vopred jasné, na koho stranu sa máte pridať. Udržiava veľké napätie, keďže neviete, na koho strane je pravda,“ vysvetľuje režisérka. Hra Znovuzjednotenie Kóreí ju zaujala aj tým, že Pommerat citáciami prezrádza inšpirácie, ktoré našiel v predlohách Ingmara Bergmana, Arthura Schnitzlera či Edwarda Albeeho. Z diel vyťahuje konfliktne vyhrotené situácie z partnerských alebo rodinných vzťahov a posúva ich až do absurdnej polohy. „Tragédiou je, keď sa konár neohne, ale zlomí. Ide o to, či máme šancu niečo už zlomené napraviť. V čom tkvie naša potreba spravodlivosti vo vzťahoch? Všetci chceme rovnako a nie sme ochotní prijať, že niekedy musíme dávať viac, niekedy zas nedostávame nič. Závisí od hraníc a podmienok vyjednávania medzi nami, práve v tom vidím zmysel témy práve tejto inscenácie, keďže na súkromných vzťahoch stoja následne aj tie spoločenské a politické,“ komentuje Júlia Rázusová.

Obrovskou devízou je podľa nej aj fakt, že hra je napísaná veľmi hovorovým súčasným jazykom a režijnej interpretácii dáva obrovský priestor. So scénickou a kostýmovou výtvarníčkou Markétou Plachou si „skomplikovali“ prácu aj tým, že inscenácia sa odohráva v aréne s publikom na dvoch stranách. Jednoduchá scéna so stoličkami, stolmi a kreslami odkazuje na demilitarizovanú zónu, oddeľujúcu dva štáty, v ktorých sa vojna doteraz neskončila.

Inšpirovali ich aj prieky a zrady, ktorými si pri rokovaniach znepríjemňovali obe strany život. Napríklad krátili nohy stolov a stoličiek, aby jedna strana sedela vyššie ako druhá. Alebo napriek zákazu jedni pod vrstvou odevov ukrývali zbrane a druhí miestnosť vykúrili na maximum. Výtvarníčka a režisérka si nič nevymýšľali, vychádzali zo skutočnosti. „Najdôležitejšie je majstrovstvo hercov, ich umenie prevteliť sa v pár sekundách do iného charakteru alebo postavy,“ dodáva Júlia Rázusová.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Štátne divadlo Košice #Zjednotenie Kóreí