„Pamäť, zabúdanie, históriou kontaminované územie boli pre nás zásadné témy, ktoré otváral autor v knihe a ktoré spracovávame v inscenácii aj my. Pre nás boli však zaujímavé práve drobné ľudské príbehy, osudy a stigmy, ktoré sa tam objavujú,“ hovorí autor dramatizácie Michal Ditte. Po prvý raz čerpal materiál takpovediac z druhej ruky – z literárnej predlohy. „Keďže som chcel, aby som bol spokojný aj ja, aj autor, aj čitateľ, nemal som takú slobodu, ako keď sme robili vlastné výskumy pre projekty nášho Divadla Pôtoň,“ vysvetľuje pre Pravdu.
Objavil však v Univerzitnej knižnici zdigitalizovaný Americko-slovenský tumač, ktorý vyšiel roku 1888. „Bol to manuál pre Slovákov, ktorí odchádzali do Ameriky – prekladový slovník rôznych situácií, s ktorými sa tam mohli stretnúť. Či už to boli nákupy v obchode, ako sa rozprávať s bossom vo fabrike a pod. Nebol to slovensko-anglický, ale východniarsko-anglický slovník. Stal sa ďalším zdrojom k Pollackovmu textu a z neho vznikla linka slovenských Brutovčanov,“ pokračuje Michal Ditte.
Práve tento slovenský motív ilegálnych migrantov zadržaných na vtedajších uhorských hraniciach knihu rámcuje. Pátral síce aj v Brutovciach, odkiaľ nešťastníci pochádzali, viac informácií, ako zistil spisovateľ, však nenašiel. Rozvinul ďalšiu líniu z literárnej predlohy. Príbeh opravára topánok Mendela Becka. „Je zásadnou metaforou celého putovania migrantov z Haliče do Ameriky. Bol to človek z chudobných pomerov, ktorý sa v chudobnej krajine nevedel uplatniť. Za posledné peniaze, ktoré si nasporil a vyzbieral, sa rozhodol odísť do Ameriky. Ale nevedel si tam nájsť prácu, vrátil sa do Haliče, stal sa z neho prevádzač a napokon skončil v Amerike aj so sestrou, ktorej manžel si otvoril v New Yorku krajčírsku dielňu,“ pokračuje.
Aj keď téma emigrácie dnes nesmierne rezonuje, zbytočne ju neaktualizoval. Ponechal inscenáciu v rovine konca 19. storočia. Vysťahovalectvo podáva optikou Stredoeurópana našej zemepisnej šírky a necháva na divákovi, aby to, čo sa odohrávalo pred 135 rokmi, konfrontoval s tým, čo žijeme dnes. A rozohráva aj problematiku obchodovania s ľuďmi, ktorá bola kedysi a aj dnes je veľkým biznisom. Pri prvom stretnutí sa ho autor predlohy spýtal, čo ho bude zaujímať najviac. „Sám si aj odpovedal. Asi to bude obchod so ženami, lebo aj to tak cíti. V rakúskych dedinkách v okolí, kde žije, vzniklo strašne veľa verejných domov, v ktorých sú práve Afričanky a ženy z Blízkeho východu. Často ani nevedia, ako sa tam ocitli, ale berú to ako nevyhnutnosť, ktorú emigrácia prináša,“ hovorí dramatizátor, inak riaditeľ a dramaturg Divadla Pôtoň v Bátovciach.
Príbehy a traumy migrantov rozohrala režisérka Iveta Ditte Jurčová na kúsku vyprahnutej zeme. „Je to zem, s ktorou je niekto spätý, ale musí ju opustiť. Nie je to plodná a úrodná ornica, ale piesočná, vyprahnutá krajina Haliče. A pre niektorých aj Ameriky,“ dodáva Michal Ditte. Je zvedavý na reakciu Martina Pollacka, ktorý na piatkovú premiéru Amerického cisára príde. Inscenácia, ktorú produkčne pripravilo Štúdio 12 s Divadlom Pôtoň, bude mať v Bátovciach premiéru 11. mája.
