Stretnutie s Veľkou Moravou? Užitočný exkurz do histórie

22.05.2018 14:00
Matej Šiška
Historik a estetik Matej Šiška ako knieža Slavobor. Autor:

Matej Šiška, vyštudovaný historik a estetik, už dlhšie obdobie sprevádza návštevníkov Nitry po stopách Veľkej Moravy, teda aj školákov, a možno preto prišiel k záveru, že iba verbálny výklad architektonických pamiatok nemôže zaujať dnešnú vizualizáciou poznačenú mládež. Túto skutočnosť zakomponoval do prvého výstupu, keď pred divákov vystúpi ako knieža Slavobor.

„Pred časom som sa dozvedel hroznú správu. Vraj všetci zaspávajú a zívajú, hneď ako počujú rozprávať o Veľkej Morave. Bol to pre mňa šok. Nechcel som tomu sprvu ani veriť. Rozhodol som sa, že si to musím overiť… A zistil som, že je to pravda. Ale ani sa vám nečudujem. Všetko zaujímavé o Veľkej Morave je spísané v hrubých nudných knihách a všetky krásne veci sú pozamykané za hrubými sklami v múzeách. Čo s tým urobiť?“ pýtal sa Matej Šiška. Tak vznikol projekt Stretnutie s Veľkou Moravou pod hlavičkou Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Ide o inscenovaný workshop s interaktívnym predvádzaním širokého spektra predmetov a reálií zo života starých Slovanov.

Autor spojil Komenského požiadavku názornosti s prvkami dramatickej výchovy a zaručil sa, že predmety používané na workshope budú vyrobené pomocou starobylých techník, výlučne z prírodných materiálov a každý kus bude kópiou konkrétneho archeologického nálezu. (Autor spolupracuje výlučne s členmi Cechu starých remesiel Kovlad.) Predvádzané ukážky z obdobia Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy teda zodpovedajú dobe a historickej pravde.

Projekt Stretnutie s Veľkou Moravou má v podtitule tri zásady: názorne, konkrétne, pútavo a dodajme, jednoducho, teda tak, že ho možno inscenovať v školách či iných kultúrnych priestoroch. Matej Šiška sa rozhodol, že priblíži históriu prostredníctvom konkrétnej dobovej postavy (sám predstavuje knieža Slavobora, ktorý je jedinou postavou zastupujúcou historickú dobu) a výklad spojí s predmetmi, ktoré si každý účastník môže vziať do ruky, obliecť, vyskúšať či dokonca ochutnať. Počas výkladu, ktorý podporuje aj divadelný horizont, dochádza k nepretržitému dialógu medzi kniežaťom Slavoborom a divákom. Divadelný horizont zohráva, okrem tradičnej estetickej funkcie, úlohu názornej učebnej pomôcky.

Reálie odrážajú základné životné potreby danej doby. Začínajú sa zakladaním ohňa, nádobami na varenie a pečenie (panvice, kotlíky), na pitie (kravské rohy a čutory), jedenie (hrnčeky, šálka) atď. Pri mnohých predmetoch autor približuje ich výrobu či estetickú stránku. Výklad prispôsobuje väčšine chlapcov alebo dievčat. Podľa toho podrobnejšie predstavuje buď zbrane, alebo oblečenie a šperky. Vyvrcholením výkladu je hádanka, v akom jazyku a akým písmom je napísaná veta: „Nazy bo visy bez knig jenzycy“. Ňou sa dostáva ku kultúre starých Slovanov a až k písaniu na voskových tabuľkách. Využitie princípu názornosti celkom prirodzene vyvoláva – v školách tak kýženú – prirodzenú interaktívnosť detí a mládeže.

Autor chcel týmto prístupom k histórii pripomenúť charakter doby a názorne predstaviť spôsob života vtedajších ľudí. Aktivita a záujem detí a mládeže mu potvrdzuje správnosť zvolenej metodiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veľká Morava #Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre #Slovania
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk