Neraz ju citujú bez toho, aby tušili, že sa tak začína slávny monológ dánskeho princa o zmysle života v jednej z najhrávanejších Shakespearových hier. Premiérou pražskej produkcie tragédie o cti a poctivosti vo svete plnom pretvárky, intríg a falše štartuje dnes na nádvorí Bratislavského hradu 18. ročník Letných shakespearovských slávností.
„Hamlet hľadá pravdu, život v klamstve a nevedomosti ho zožiera. Nerieši veci s horúcou hlavou, za svoje rozhodnutia nesie plnú zodpovednosť. Necháva síce za sebou aj obete, ale stojí mu to za to,“ hovorí režisér Michal Vajdička. Keďže nechcel inscenáciu zaťažiť vonkajšími efektmi, text predlohy upravil. Napriek tomu komornou drámou dokáže zaplniť celý priestor Hradu.
V posledných rokoch pôsobil – dnes riaditeľ Činohry SND – ako umelecký šéf Dejvického divadla. Logicky teda siahol pri výbere obsadenia po hercoch, s ktorými v Prahe už spolupracoval. „Hľadáte hercov, ktorí si budú rozumieť nielen na javisku, ale aj v zákulisí, pretože v prípade Letných shakespearovských slávností budú tráviť väčšinu leta spolu. Na druhej strane musíte garantovať kvalitu, akú divák očakáva,“ pokračuje Michal Vajdička. V jeho inscenácii účinkujú Hynek Čermák, Lenka Vlasáková, Vladimír Polívka či Ladislav Hampl. A postavu v režisérových očiach inteligentného empatického hrdinu zveril Jaroslavovi Pleslovi, ktorý má podľa jeho slov rovnako ako Hamlet viac tvárí.
„Hamlet je de facto prvá anglická detektívka, pretože treba vypátrať kráľovho vraha a priniesť dôkazy. Hoci od začiatku divák aj Hamlet vedia, kto je vrahom jeho otca. Aj v tom je tá detektívka vlastne veľmi moderná,“ pridáva český prekladateľ a špecialista na dielo Williama Shakespeara Martin Hilský.
Príležitosť pre nepoklesnutú zábavu
„Nemyslím si, že keď inscenujeme Shakespearovu komédiu dnes, nutne musí mať nejaký vnútorný posun. Aby režiséri excelovali, že hru urobili inak. Skôr som sa snažil dať situáciám väčší zmysel či už v divadelnej, alebo vo vzťahovej rovine,“ hovorí pre Pravdu režisér Roman Polák. Svoju interpretáciu prvej a zároveň najkratšej komédie slávneho alžbetínca – Komédie omylov – postavil na estetickej rovine a silnom herectve Roberta Rotha, Petry Vajdovej či Jána Kožucha.
Príbeh sa začína ako tragédia, jednému z hrdinov hrozí trest smrti. Ale už po prvej scéne sa mení na frašku o dvoch súrodeneckých pároch, presnejšie identických dvojčatách. Roztáča bláznivý kolotoč strát a nálezov, vybudovaný na zámene identít dvoch kupcov a dvoch sluhov, takže nikto presne nevie, kto je vlastne kto. Atmosféru klaudiády umocňujú postupy nemých filmových grotesiek, ktorými sa režisér inšpiroval.
„Zdalo sa mi, že celý príbeh tak môže vyznieť oveľa absurdnejšie a tým pádom aj komickejšie, keď sa bude odohrávať akoby na pozadí filmového plátna. Na scéne sú dve otáčajúce sa steny, menšia je vložená do tej väčšej, takže scénografia má v sebe dynamiku. Postavy zas majú akúsi zväčšenú líniu tiel, takže sa menia na groteskné typy,“ pokračuje Roman Polák.
Náladu konkrétnych situácii a ich dynamiku dotvára na scéne živá hudba, ktorej autorom aj interpretom je Robert Mankovecký. Hrou na čiernobielych klávesoch vyvoláva dojem autentického okamihu vzniku. V Polákovej interpretácii si Shakespearovi hrdinovia nekladú existenciálne otázky, ale pýtajú sa: Kto som? Som ten, za ktorého ma omylom považujú, alebo ten druhý?
A čím dokáže osloviť Komédia omylov súčasníkov? „Emóciami a vzťahmi ako žiarlivosť, láska, nedorozumenia medzi ľuďmi, ľahostajnosť k osudom iných, ktoré môžu byť čitateľné aj pre dnešné publikum. A môže sa s postavami stotožniť. Inak by to mala byť hlavne príležitosť pre nepoklesnutú zábavu,“ dodáva režisér.
Bonvivánsky rytier aj rozprávky
„Najviac sa mi na Falstaffovi páči, že je to človek, ktorý má radosť aj z prehier. Aj tie berie ako úspechy,“ hovorí Bolek Polívka. V divácky najobľúbenejšej inscenácii Letných shakespearovských slávností posledných rokov na oboch brehoch Moravy – komédii Veselé paničky windsorské – hrá bonvivánskeho rytiera.
„Komédia ako žáner býva často odsudzovaná a zatracovaná. Zo strany divadelných teoretikov aj zo strany tvorcov a divadelníkov. Samozrejme, neprávom. Vyvolať u diváka smiech či úsmev je obyčajne tou najťažšou úlohou,“ dodáva producentka festivalu Janka Zednikovičová.
Ani tento rok nezabúda najväčší divadelný open air festival na Slovensku na najmenších divákov. Rozprávkam vyhradil nedeľné popoludnia. Keďže hry „barda z Avonu“ neboli určené deťom, priestor dostane Andersen (Cisárove nové šaty – Nové divadlo Nitra), Hronský (Odvážny zajko – Divadelné centrum Martin) a Červená čiapočka (Bábkové divadlo na Rázcestí – Banská Bystrica).
