Nakoniec skoro všetky inscenácie Divadla z pasáže sú o láske. Táto je možno výnimočná tým, že jej režisér cestoval tridsať hodín cez polovicu sveta, aby spoznal to, čo je v ľuďoch s mentálnym postihnutím to najvzácnejšie, čo ich možno drží pri živote – lásku. Režisér Steve Bailey (USA) nekráčal po neistej pôde. S rôznymi limitmi a determináciami sa už pri svojej práci stretol, ale „nikdy som nenavštívil divadlo, v ktorom by panovalo toľko lásky“.
Inscenácia Daj mi šancu je nežná, ale aj príkra, jedinečná a všeobjímajúca, jednoduchá, ale nesmierne zložitá. Navodzuje tému túžby po nehe, ale ukazuje aj ostré ostne, ktoré ju veľmi ľahko prevalcujú. Je jedinečná v interpretácii hercov, ktorí by bez lásky vôbec nemohli žiť, možno živoriť. Úcta a poklona patrí všetkým tvorcom a ľuďom, ktorých životnou náplňou sa stala práve práca s ľuďmi s mentálnym postihnutím.
Čistota prejavu každého z účinkujúcich umocňuje celkové vyznenie inscenácie a nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že niektorí diváci si aj poplakali. Inscenácia nie je ani naivná ani povrchná. Ide do hĺbky hereckým nasadením, režijným vedením, spoluprácou s videoprojekciou, scénografiou a dramaturgiou. Nerieši banality, hovorí o veciach za ktoré by sa ani Shakespeare nehanbil. Otázka vzťahov, priorít a minorít, pocitov nedokonalosti, nízkym sebahodnotením a následným úderom – to všetko dnes už zaznieva z kostolných kazateľníc, ale keď vám o tom rozprávajú ľudia, ktorí tieto pocity prežili, je ich výpoveď bezkonkurenčná.
Takže ak chcete nie čo vedieť o láske, choďte do Divadla z pasáže v Banskej Bystrici. Okrem režiséra Steve Baileyho sa na inscenácii podieľali asistentka réžie Eva Ogurčáková, dramaturg Milan Zvada, scénograf Dušan Krnáč, hudba Peter Vaňouček, pohybová spolupráca Peter Vrťo. Účinkujú herci z komunitného Mestského divadla Divadla z pasáže v Banskej Bystrici.
