Divadelný tip: Keď je rodinou komúna

17.06.2019 09:00
Komúna
Divadelnúá hru Komúna uviedlo v premiére bratislavské Divadlo Astorka Korzo '90. Autor:

Bývanie na samote alebo v paneláku s ďalšou stovkou ľudí? Či dokonca pod jednou strechou domu v komunite podobne zmýšľajúcich ľudí v zrelom veku? Ako dopadne takéto spolužitie?

Aj o tom je divadelná hra Komúna, ktorú koncom mája uviedlo v premiére bratislavské Divadlo Astorka Korzo '90. V dráme, ktorú režíroval Juraj Nvota, učiteľ architektúry Erik (Juraj Kemka) zdedí veľkú vilu a chce ju predať. Hoci je to krásny dom, takmer päťsto štvorcových metrov je priveľa. Jeho žena Anna (Zuzana Konečná) ho však nahovorí na experiment, ktorý má manželstvo vytrhnúť z nudy. Život v komúne plnej vzájomnosti a radovánok má byť liekom na manželský stereotyp. Budú žiť s ľuďmi, ktorí ich môžu inšpirovať, presviedča svojho muža Anna. Kandidátov na spoločné bývanie vyberajú konkurzom. Do domu prichádza starý kamarát Olé (Marián Miezga/Peter Šimun), manželský pár Ditte (Sarah Arató) a Steffen (Pavol Šimun), bláznivá Mona (Bronislava Kováčiková) a cudzinec Virgil (Róbert Jakab). Spoločné raňajky, výlety a večerné žúry – všetko vyzerá ideálne. Do chvíle, keď sa Erik zaľúbi do svojej mladej študentky Emmy (Anna Jakab Rakovská).

Dokonalé spolužitie dostáva trhliny. Erik pri mladej žene zabúda na všetko, čo ho spájalo s Annou. Banálny trojuholník sa dostáva na inú úroveň, keď Anna navrhne, aby Mona bývala s nimi, aby sa pridala do komúny: „Priveď ju, vymeníme si izby a môže tu byť s nami.“ Idea láskyplného a rodinného spoločenstva pod strechou Erikovho domu sa po prisťahovaní Emmy začne rozpadávať. Zaradiť milenku do komunity, v ktorej žije dcéra a manželka, je omnoho ťažšie, ako by sa mohlo zdať… Rodinný zlepenec si má užívať tichú banalitu dní, no žiť v komunite znamená zdieľať. Hranice individuality a tolerancie sa posúvajú, s manželskou krízou Erika a Anny sa konfrontuje každý obyvateľ domu. V príbehu sa tak nerozohrávajú osudy jednotlivých obyvateľov, komúna je len prostredím, kde sa odohráva rodinná dráma.

Divadelný text má dvoch autorov. Jeden z nich – Mogens Rukov – už nežije. Druhý autor, dánsky filmový režisér a scenárista Thomas Vinterberg, preniesol do Komúny (Kollektivet) skúsenosti z vlastného detstva. Ako deväťročný začal s rodičmi žiť v komúne. Hoci jeho otec a matka sa rozišli a komúnu opustili, on v nej zotrval až do devätnástich rokov. Optikou štrnásťročnej hrdinky, Erikovej dcéry Freje (Lenka Fecková/Františka Horváthová), reflektuje vlastné roky dospievania a dozrievania, keď jeho rodinou bola práve komúna. Vinterberg zasadil svoju divadelnú hru do polovice sedemdesiatych rokov, do prostredia akademického spoločenstva na predmestí Kodane. V inscenácii Divadla Astorka Korzo '90 je doba nepostrehnuteľná, príbeh sa odohráva tu a teraz. Herci búrajú pomyselnú štvrtú stenu, vstupujú medzi divákov a hrajú z hľadiska. Príbeh ľudí túžiacich po spoločnom živote a s bohémskou bezstarostnosťou hľadajúcich šťastie zachytil dánsky režisér aj v rovnomennom filme v roku 2016. Komúna však vznikla pôvodne ako divadelný text. V roku 2011 Vinterberga oslovil viedenský Burgtheater s ponukou, aby preň napísal a zinscenoval nejakú hru. Režisér Juraj Nvota vychádzal pri realizácii hry z originálnej divadelnej predlohy, so súhlasom Vintenberga však v predstavení použil niektoré dialógy z filmu. Preklad zveril do rúk Anne Fosse, skúsenej prekladateľke severskej drámy, pod scénu a kostýmy sa podpísala Mona Hafsahl.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Divadlo Astorka Korzo '90 #Komúna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku