Ambiciózny, bezúhonný a čestný muž vtedy chýbal. Pochovával totiž svoju matku. Nikto z kolegov mu ale nechce nič prezradiť. Zápisnicu z minulej schôdze hľadá darmo, kolegovia mu ju odmietajú vydať. Vari mu nedôverujú? Stojí teda pred záhadou, ktorej rozlúštenie ho zavedie až hlboko do minulosti ospalého amerického mestečka Big Cherry. Trpká komédia Protokol jedného z najvýraznejších amerických dramatikov súčasnosti Tracyho Lettsa mala premiéru v chicagskom Steppenwolf Theatre v novembru 2017. V piatok premiéruje hru, ktorá autorovi vyniesla nomináciu na Pulitzerovu cenu, ako prvé u nás Divadlo Jána Palárika v Trnave.
„Protokol je výborný text vynikajúceho autora. Ale hra je zaujímavá aj formálne, lebo tak trocha klame telom,“ hovorí režisér Juraj Bielik. „Kým na začiatku riešia poslanci na mestskom zastupiteľstve banálne až smiešne veci, čiže vidíme aj prípady ako z nedávno slávnych Fekišoviec, ale aj iných miest, neskôr sa situácia a s ňou aj žáner láme až do dramatického konca,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu. „A zaujímavá je hlavne téma hry. Hovorí o tom, ako sme schopní a ochotní meniť vlastnú históriu, aby nám lepšie vyhovovala. Čo všetko sme schopní akceptovať alebo nad čím privierame oči v mene vlastného komfortu a luxusu,“ vysvetľuje režisér.
Poslanec Peel chce prísť záhadným udalostiam na koreň. Trpezlivo skúma príčiny zmiznutia kolegu z mestskej rady Carpa a zisťuje, že o post prišiel preto, že priveľa vedel. A dovolil si obnažiť „falšovanie“ histórie mestečka. Veľkolepými oslavami si Big Cherry každoročne pripomína svoju slávnu minulosť. Hrdinské víťazstvo seržanta Pyma nad indiánskymi divochmi. Lenže skutočnosť bola od legendy na hony vzdialená. Vyhodený poslanec konfrontoval ostatných s inou verziou príbehu o vzniku ich mesta. A tá je podstatne menej slávna, dokonca až nelichotivá. „A preto Carpa – ako vraví Peel v hre – eliminovali,“ prezrádza Juraj Bielik.
Účastníkmi búrlivého zasadnutia mestského zastupiteľstva sa stanú aj diváci. Na javisku je totiž len predsednícky stôl, rečnícky pult a stolík zapisovateľky s neodmysliteľným notebookom. Oproti – teda v hľadisku, sa usadili poslanci. Inscenátori sa rozhodli pre „hru cez rampu“, aby dokonalejšie navodili predstavu štandardného riešenia rokovacej sály. Len s malým rozdielom, diváci do hlasovania zasahovať nesmú. „Inscenácia nie je takýmto spôsobom interaktívna. Radšej sme to ani neskúšali, ktovie, čo by sme sa dozvedeli,“ s úsmevom konštatuje Juraj Bielik.
Paletu Lettsových tragikomédií August na konci Ameriky, Stratení v Oklahome či Zabijak Joe, ktoré sa s úspechom hrajú po celom svete a dôverne ich pozná aj publikum z javísk viacerých slovenských divadiel, rozšíri už v piatok slovenská premiéra jeho najnovšej hry Protokol. Osobitý americký dramatik, scenárista a herec v nej nasvietil temnejšie stránky komunálnej politiky. Vykresľuje síce americké reálie, tie však nepríjemne pripomínajú aj súčasnú slovenskú realitu.
