V jeho poňatí opery Maškarný bál Giuseppe Verdiho napríklad vystupovalo 50 nahých tanečníkov. Pôsobil v niekoľkých nemeckých divadlách a naštudoval okolo stoky inscenácií. O jeho úmrtí informovalo vedenie viedenského tanečného festivalu ImPulsTanz.
Ako choreograf pracoval v divadle v Brémach, baletný súbor viedol v Heidelbergu, v 60. rokoch bol sólistom baletu v Opere v Kolíne nad Rýnom, tri roky pracoval vo Volksbühne v Berlíne a potom tiež vo Viedni. Päť rokov, do roku 2008, viedol choreografické divadlo v Bonne. V roku 1990 dostal cenu Berlínskeho divadla a cenu nemeckých kritikov. Ešte vlani predstavil obnovenú verziu svojho predstavenia Macbeth z roku 1988.
Kresnik vyvinul radikálny tanečný štýl, vzdialený klasickému baletu, ktorý označil za „choreografické divadlo“. Tvoril často predstavenia s politickým kontextom. „Chcel som, aby sa na javisko dostali témy vysoko politické, napríklad vojna vo Vietname,“ povedal.
Kresnikove divadlo sa označuje za bojovné a politicky provokatívne, telá tanečníkov mu slúžili na projekciu politickej a ekonomickej krutosti, písala o jeho predstaveniach kritika. Najčastejšími témami jeho tvorby bol fašizmus, sexualita, násilie, outsideri, samovrahovia a chorí ľudia.