Divadelná Nitra: Slobodne o tvárach neslobody

, 25.09.2019 11:56
Divadelná Nitra
Predstavenie Hlbiny privezie do Nitry pražská skupina Watior Ideal. Autor:

Papierové lietadielko poletuje nad parkoviskom plným áut, továrenským komplexom, vežiakmi moderného sídliska, krajinou s kostolíkom, malebnými lúkami a lesmi... "Nový vizuál je symbolom slobody a voľnosti. Odkazuje na tému tohtoročnej Divadelnej Nitry, ktorou sú rôzne podoby slobody. Od ústavnej slobody až po slobodu umeleckú. A hranice medzi slobodou a neslobodou sú veľmi krehké," hovorí riaditeľka medzinárodného divadelného festivalu Darina Kárová.

V priebehu šiestich dní uvedie prehliadka šesť zahraničných a šesť slovenských inscenácií. „Výber, ktorý 28. ročník festivalu uvádza, predstavuje inú tvorbu, akú väčšinou ponúkajú naše divadelné scény a súbory. Napokon, festivaly by mali prinášať niečo nové, čo presahuje bežnú produkciu, čo je zaužívané a na čo je publikum zvyknuté,“ pokračuje riaditeľka Divadelnej Nitry. Hlavný program dopĺňa navyše takmer šesť desiatok rozmanitých sprievodných podujatí, ktoré tiež spája podtitul festivalu podoby slobody. Kto má odvahu a chuť ich objavovať, môže si v meste pod Zoborom vyberať z bohatej programovej ponuky od 27. septembra do 2. októbra. Zažiť môže aj Bielu noc, filmy, koncerty, tvorivé dielne či divadelné predstavenia na námestí.

Prekračovanie hraníc

„Náš zdanlivo slobodný svet je rozdelený múrmi a stenami, ktoré staviame medzi sebou a svetom, medzi sebou navzájom, aj sami okolo seba, aby sme sa oddelili od ostatných. Zo strachu, pre odlišnú vieru, kultúru, vlastníctvo či rasové pohnútky,“ hovorí Katarína Aulitisová. Režisérka inscenácie Príbehy stien v podaní Bábkového divadla Bratislava, ktorú zdobia čerstvé ocenenia z Poľska. Na festivale oživenej formy Maskarada získala Grand Prix, z medzinárodného festivalu Walizka si odniesla hneď tri ceny – Katarína Aulitisová za réžiu, Markéta Plachá za scénografiu a Ľubomír Piktor Cenu diváka za herecký výkon.

„Pre deti sú niektoré naše hranice neviditeľné a naopak, vidia múry, ktoré my nevidíme. Prináša to na scénu tému rodinnej a osobnej neslobody,“ hovorí kurátorka slovenskej časti hlavného programu Júlia Rázurová. Príbehmi vládcu, čudáka, bojka, pohraničníka a syna rozvedených rodičov o hraniciach, na ktoré v bežnom živote ľudia narážajú, sa po dlhom čase vracia na medzinárodný festival bábkové divadlo, nie však klasické. „Deťom prinášame komplikovanejšie témy, lebo svet je komplikovaný. A nie všetko je pekné,“ dodáva režisérka.

Za herecký výkon v inscenácii Príbehy stien...
Za herecký výkon v inscenácii Príbehy stien získal Ľubomír Piktor Cenu diváka za herecký výkon na medzinárodnom festivale Walizka v Poľsku. Autor: JURAJ STAROVECKÝ

Čo formuje človeka, výchova, genetika alebo prostredie? Na otázku neponúka inscenácia eu.genus voľného zoskupenia Med a prach odpovede. Režisér a výtvarník Andrej Kalinka nalieha na divákov, aby ich hľadali sami. Pozýva ich na otvorenú skúšku do výtvarného ateliéru, do ktorého môže ktokoľvek vstúpiť a doslovne si ho ohmatať.

Hudobno-výtvarno-pohybová performancia, prekračujúca hranice žánrov, s nadhľadom a jemným humorom zneisťuje samotný vznik umeleckého diela. Rámcuje ju nácvik hudobnej skladby, podobenstvo vzniku nového diela. „A napokon, samozrejme, smrť. Toto je pohyb medzi tým všetkým. Medzi vedou a poéziou. Informáciou a symbolom či zdanlivým chaosom a nečakanou krásou. Toto je cesta k soche. Neustála premena, neustále rozhodnutia. Toto je naša otázka – čo je to dobrý rod?“ vysvetľuje autor libreta a režisér Andrej Kalinka.

Posolstvá platné tisícročia

„Sväté písmo, Starý a Nový zákon obsahujú akýsi dramatický oblúk, ktorý sa začína stvorením, pokračuje prisľúbeniami Hospodinovými vyvolenému národu a končí sa pre nás kresťanov Ježišovou obetou na kríži a jeho zmŕtvychvstaním. Toto bola línia, ktorú sme sa snažili sledovať,“ hovorí režisér Rastislav Ballek o inscenácii Biblia. V hudobno-dramatickej básni bratislavského Divadla Aréna, prechádzajúcej od stvorenia sveta až po vzkriesenie, prináša podobenstvá moderného človeka, ktorý stratenú vieru nahradil konzumom.

Skúšky, ktoré ľudstvu prináša dnešná doba, sa podľa slov tvorcov nelíšia od tých starozákonných. Zrada a boj so sebou samým sú rovnaké ako tie novozákonné. Je len na divákovi, aké odpovede nájde na nadčasové otázky o morálke, svedomí, viere a sile duchovna v čase, keď sa prinajmenšom spoločnosti starého kontinentu zmietajú v pochybnostiach.

Odpovede neponúka ani tragédia Bakchantky, tie musí hľadať divák sám. Na jednej strane stojí autoritatívny vládca, na druhej bezuzdné pôžitkárstvo v divokých orgiách besniacich sprievodkýň nového boha. „Hra takmer sadisticky opisuje náhly, desivý, nedôstojný a nepochopiteľný úpadok indivídua, rodiny a štátu. Príčinou toho všetkého je pritom pôsobenie akéhosi nového boha. Dionýza, ktorý je zhodou okolností aj mýtickým pôvodcom divadla,“ hovorí Rastislav Ballek, ktorý sa režijne podpísal aj pod inscenáciu Euripidovej tragédie na scéne Slovenského národného divadla.

Originálna a výtvarne pôsobivá interpretácia antického textu je podľa odborníkov najaktuálnejším divadelným spracovaním morálnej krízy dnešnej spoločnosti. Ponúka krvavú aj očistnú tragédiu súčasníka spútaného okovami pôžitkárstva i etických extrémov. „Najlepším spôsobom ako zrelaxovať a vyprázdniť si hlavu, alebo sa aj zabaviť, je pozrieť si šťavnatú tragédiu plnú ľudského nešťastia a utrpenia. Vždy sa čudujem, že to niekomu pripadá ako paradox,“ dodáva popredný slovenský režisér.

Testy prahu citlivosti

Ruksak plný nápadov prináša na scénu trojlístok mím, výtvarník a hudobník. Z celkom obyčajných vecí s hravou ľahkosťou stavajú, búrajú a pretvárajú jeden javiskový obraz za druhým. V predstavení Hlbiny pražskej skupiny Wariot Ideal o predstavivosti, ktorá dokáže zachrániť život v každom režime. „Pôsobia tak, ako keby sa klasickí traja chrobáci ocitli v surrealistickom svete Švankmajerových filmov alebo Svěrákov Kuky na ceste z psychedelického výletu. Ich javiskový rituál je obranou proti otupenosti a oslavou imaginácie,“ hovorí kurátor zahraničného programu Ján Šimko.

„Najmä generácie mladých, ktorí nezažili časy neslobody, považujú slobodu za samozrejmú výbavu individuálneho a spoločenského života. Sme však konfrontovaní s dôkazmi porušovania slobôd u nás i v okolitých štátoch alebo hocikde na svete, čím sa testuje prah citlivosti voči slobode. A v konečnom dôsledku rastie vedomie, že slobodu je potrebné neustále ochraňovať,“ zdôrazňuje naliehavosť tohtoročnej témy festivalu Darina Kárová.

Divadelná Nitra pripravila niečo pre tých, čo majú odvahu, pre tých, čo radi skúmajú a objavujú, aj pre tých, čo sa neboja minulosti. Ani tentoraz nebudú vo vejári sprievodných podujatí chýbať diskusie o viditeľných aj neviditeľných hraniciach slobody a neslobody v spoločnosti zaujímavých hostí. Dokonca vlastné predstavy o slobode môžu okoloidúci napísať či namaľovať na Stenu slobody.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Divadelná Nitra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku