Cirkus apeloval, aby sa ľudia správali k zvieratám ohľaduplne a láskavo, aby ich nevyužívali na svoju zábavu. Bolo to veľmi sympatické a zvyšovalo to popularitu umeleckého telesa, okolo ktorého sa sústreďovali tí najlepší klauni, mímovia, šašovia, žongléri, ale aj tanečníci, herci a hudobníci. Vytvárali predstavenia, ktoré okrem neuveriteľných schopností protagonistov ponúkali aj dojímavý príbeh. Bolo to divadlo, šou. Umelci plnili presne to, čo vždy robil pravý cirkus: rozvíjali šikovnosť, odvahu, ale aj zmäkčovali ľudské srdce. Členovia súboru Cirque du Soleil nechceli, aby zanikol pôvab a čaro starých cirkusov, ale tradičné ľudové umenie povýšili na modernú profesionálnu úroveň. Cirkus sa stal prosperujúcou firmou s mnohými súbormi, ktoré putovali po svete. Trvalo to vyše tridsať rokov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Po prvý raz som videla predstavenie Cirque du Soleil vo Viedni. Bolo to veľmi vzrušujúce. Keď sme sa blížili k bielemu šapitó, tĺklo mi srdce, hoci som tam už išla s vnučkou. Cirkus bol vtedy pre nás ešte nový a bol vo veľkej móde. Jeho predstavenia videlo vyše 100 miliónov divákov v 300 mestách sveta. Poznali sme ho z televízie, ale vidieť predstavenie naživo, to bolo terno! Navyše, účinkoval tam aj Juraj Benčík, slovenský herec, ktorý kedysi študoval pantomímu u Milana Sládka a bol aj študentom Pavla Mikulíka. Poznali sme sa, a o to bolo predstavenie pre mňa zaujímavejšie. Dodnes ho vidím – bieleho, mýtického a magického! Bola som skrátka pyšná, že tam hrá náš mím. Hľadisko vrelo, nabité účasťou a zvedavosťou, všetci hltali Benčíka, ale aj ostatných.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Predstavenie bolo výborné, dojímavé, všetko umocňovala hudba. Juraj Benčík mi potom v rozhovore porozprával, čo je za tým. Prezradil, ako cirkus funguje, že to je stále putovanie po svete, bývanie v hoteloch, ale najmä cvičenie a dril. Život cirkusantov nebol nikdy ľahký. Museli mať plné hľadisko, inak by nebolo z čoho žiť. Na každom mieste, na cestách po cudzích kútoch sveta, si vždy znova museli získavať publikum. Cirque du Soleil to už mal uľahčené. Všade ho poznali, chceli. A predsa sa položil. Našiel sa zákerný klaun Korona, ktorý s nami všetkými pekne cvičí. Musíme chodiť po lane nad priepasťou. Aj svetová ekonomika. A tak aj Cirque du Soleil v pondelok ohlásil koniec. O prácu príde 3 500 ľudí. Za bankrotom sú zrušené predstavenia. Dlh cirkusu sa vyšplhal k miliarde dolárov.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Dúfajme, že slnko nad „cirkusom Slnko“ ešte niekedy vyjde. A možno ho to posilní. Krízy sú aj zdravé. Niektorí diváci už frflali o nude a opakovaní sa. Aj tak je to smutné. Slávny cirkus vznikol v Kanade v 80. rokoch minulého storočia priamo na ulici. Založili ho hltači ohňa, žongléri a akrobati. Spočiatku bol pre nás len exotickou atrakciou, ale postupne sa nám priblížil cez európske predstavenia. V Bratislave sme ho videli po prvý raz až vo februári 2012 so šou Saltimbanco, v septembri 2013 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu predstavili Alegriu, o ďalšie dva roky prišli do Bratislavy s predstavením Quidam, v apríli 2017 priniesli program Varekai a vlani vystúpili so šou Toruk.
Juraj Benčík sa po pôsobení v cirkuse vrátil na Slovensko a priniesol domov bohaté skúsenosti, ktoré odovzdáva ďalej. Cirkusové umenie prežíva veľké zmeny – aj naši cirkusanti majú problémy. Dúfajme, že sa vzchopia a že nám nezostane iba ten cirkus, ktorý zažívame v skutočnom živote.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
