Postaví sa kultúra opäť na nohy? Pomôcť majú nové dotácie

, , 07.10.2020 10:45, aktualizované: 08.10.2020 12:55

Skutočná pomoc alebo ďalšie prázdne sľuby? Ľuďom, ktorí pôsobia v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, svitla nádej, že im štát v ťažkých časoch koronakrízy predsa len pomôže. Vláda na stredajšom zasadnutí schválila návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Ten by mal riešiť súčasnú situáciu v rezorte, kde sa následkom pandémie koronavírusu ocitli v núdzi tisíce umelcov i ďalších pracovníkov.

Ministerka kultúry Natália Milanová
Ministerka kultúry Natália Milanová Autor: TASR (Jaroslav Novák)

Návrh predložila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO), ktorá tým reagovala na viaceré výzvy a sťažnosti kultúrnej obce. Schválená novela im vychádza v ústrety tým, že rozširuje podmienky, za akých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu.

Po novom ich bude môcť dávať aj s cieľom „odstraňovania následkov mimoriadnych udalostí“ alebo „znižovania negatívnych vplyvov mimoriadnych situácií na oblasť kultúry“. Podľa rezortu to teda bude platiť nielen na preklenutie ťažkostí spojených s koronavírusom, ale aj pre iné závažné situácie, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.

Ako to celé bude vyzerať? Výhodou návrhu je, že štátne dotácie nebudú viazané na projekt. Aby sa proces urýchlil, vláda schválila, aby šiel tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní už na najbližšiu schôdzu parlamentu. Milanová pritom očakáva hladký priebeh.

„Novelizovaný zákon by mal byť účinný od 1. novembra. Za ideálnych podmienok by sme už 16. novembra mohli spustiť výzvu,“ priblížila šéfka rezortu.

Ministerstvo tiež plánuje využiť dotazník a register. Pomocou neho chce získať presnejšie údaje o počte ľudí, ktorí pracujú v umelecko-kreatívnom priemysle. Na základe toho bude následne rozdeľovať dotácie. Podrobnosti samotnej výzvy rezort ešte spresní.

Prednosťou schváleného návrhu je aj to, že nárok na finančnú pomoc od štátu by mali aj pracovníci v „nezriaďovanej“ kultúre či jednotlivci. Dôležitú úlohu bude pritom hrať práve spomínaný dotazník, ktorý vznikne v spolupráci s rôznymi sektormi kultúry.

Ako sa totiž ukázalo, pandémia koronavírusu narobila problémy aj rozličným živnostníkom či pracovníkom profesií, aké sa nepovažujú za umelecké zamestnania, napríklad osvetľovačom či zvukárom.

„Pomocou tohto nášho dotačného systému budeme podávať pomocnú ruku aj tým obslužným profesiám,“ vysvetlila Milanová.

„Tento dotazník bude k dispozícii všetkým, aby sa nám tie čísla skutočne zreálnili. Aby sme vedeli aj to, v akých sumách sa následne budeme pohybovať a čo potrebujeme,“ doplnila s tým, že maximálnu výšku dotácie zatiaľ nepozná.

Záujemcov o štátny príspevok, ktorí sa prihlásia na zverejnenú výzvu, súčasne odbremení to, že vybrané údaje už nebudú musieť preukazovať ministerstvu predložením dokladov, ale rezort si ich zaobstará sám priamo z informačných systémov verejnej správy.

Predstavitelia kultúrnej obce na schválenú novelu zákona reagovali zatiaľ zdržanlivo, hlavne preto, lebo sa s ňou ešte nestihli oboznámiť. Podľa Janky Zednikovičovej, riaditeľky festivalu Letné shakespearovské slávnosti, vyzerá táto iniciatíva asi najzmysluplnejšie zo všetkých krokov, ktoré sa v rezorte dosiaľ spravili.

„Neviem presne, ako to bude fungovať, ale myslím si, že je to cesta. Zdá sa mi, že sme sa aspoň niekam pohli. Ak sa ten návrh dobre rozpracuje, určite zachytí viac segmentov v oblasti kreatívneho priemyslu,“ uviedla pre Pravdu.

„Takúto iniciatívu si vážime, no obávame sa, či sa pomoc nadviaže na všetky zložky kultúry komplexne,“ zhodnotil Tibor Zelenay, predseda Asociácie hudobných klubov Slovenska.

Podľa neho je hlavný problém v tom, že doteraz bola akákoľvek finančná pomoc od štátu podmienená tým, že bolo treba uhradiť podlžnosti voči štátu. Ľudia, ktorí od marca nezarobili vôbec nič, pretože pre pandémiu pracovať nemohli, túto podmienku naplniť nemôžu.

„Boli odkázaní na dávky v núdzi vo výške 210 eur mesačne a minimálne odvody, ktoré by mali zaplatiť, sú 240 eur,“ upozornil Zelenay. Preto podľa neho až 80 percent ľudí pracujúcich v štátom nezriaďovanej kultúre zo systému pomoci vypadlo pre neuhradené platby do Sociálnej či zdravotných poisťovní a preddavky na daniach. Nemôžu sa uchádzať ani o granty z Fondu na podporu umenia.

„Mám obavy, že sa celý systém doteraz prácne budovanej regionálnej kultúry rozpadne, a to na najbližších päť-sedem rokov,“ varoval Zelenay. Už teraz skončili činnosť štyri veľké hudobné kluby, a ak pomoc nepríde urýchlene, do mesiaca, zatvorenie ohlasuje ďalších deväť klubov. Z kultúry odchádzajú profesionáli, lebo už nemajú iné východisko.

Zelenay vedie hudobný klub BlueNote v Novom Meste nad Váhom a vie, že nahradiť kvalifikovaného zvukára či osvetľovača nie je jednoduché. Oživiť zaniknutý klub je rovnako ťažké. Kým si vybuduje meno medzi umelcami a získa svojich návštevníkov, trvá to tri-štyri roky, až potom sa dostane do čiernych čísiel.

„Pandémiu vnímame s rešpektom, ale niektoré opatrenia sú naozaj ťažko pochopiteľné, napríklad keď v akvaparku môže byť naraz tisíc ľudí a na kultúrnom podujatí len päťdesiat,“ pripomenul predseda Asociácie hudobných klubov.

V tejto ťažkej situácii navyše nerozumie, prečo ministerka na včerajšie rokovanie nepozvala tých, na ktorých pandémia dolieha rovnako, ak nie ešte viac – promotérov, organizátorov festivalov a zástupcov hudobných klubov.

„Nepoznám obsah novej legislatívy, tipujem, že pôjde o jednotlivcov, ktorí nemajú živnosť a nie sú to ani jednoosobové eseročky. Verím, že im to pomôže, aj keď pomoc mala prísť oveľa skôr. Nie je také náročné zistiť, koľko umelcov je na voľnej nohe, lebo evidenciu majú divadlá, televízie, kultúrne domy, agentúry a dajú sa využiť aj ďalšie zdroje,“ povedal Jozef Dóczy, riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre.

Pripomenul, že ministerstvo deklaruje, že pôjde o akútnu pomoc týmto profesiám a následne sa bude riešiť pomoc pre malé divadlá či kultúrne centrá.

„Keďže naše divadlo nepatrí do žiadnej z uvedených skupín, nie je predpoklad, že sa s takouto pomocou pre zriaďované divadlá počíta. Viem, že ministerstvo finančne podporilo a podporuje SND a ďalšie kultúrne inštitúcie, ktoré sú zriaďované štátom, ale väčšina kultúrnych zariadení vrátane divadiel je zriaďovaných mestami alebo vyššími územnými celkami. O tých sa však nikde nehovorí, a pritom sú tiež súčasťou kultúrneho priemyslu, lebo dávajú príležitosť aj umelcom na voľnej nohe,“ uviedol Dóczy.

Na tieto inštitúcie sú nadviazané aj ďalšie profesie, často úplne z iných oblastí. „Keď kultúra nebude existovať alebo bude na okraji záujmu, prejaví sa to na celkovej ekonomike,“ dodal riaditeľ divadla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Natália Milanová #Ministerstvo kultúry #kultúrna politika #kreatívny priemysel #dotácie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku