Desaťtisíce ľudí nemôžu pracovať od marca a väčšina z nich nedostala žiadnu finančnú pomoc. Oddnes sa má spustiť register, aby ministerstvo kultúry vedelo, kto vlastne potrebuje pomoc. A tá by mala prísť v novembri.
Pripomeňme, že ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) v stredu prišla na vládu so zmenou dotačného zákona. Ak ho parlament prijme, od novembra štát bude môcť dotovať „odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí“ aj v oblasti kultúry.
Štátne dotácie pritom nebudú viazané na projekt, ľudia pracujúci v štátom nezriaďovanej kultúre o pomoc požiadajú prostredníctvom dotazníka a zaradia ich do registra. Ako to pomôže? Komu? A kedy?
Neskoro, ale predsa
„Samozrejme, vítame akúkoľvek legislatívnu zmenu, ktorá pomôže, aby sa k ľuďom dostala adresná pomoc, hoci ešte nepoznáme presné znenie návrhu zákona,“ hovorí Pavol Smolka za Hudobnú úniu Slovenska.
Únia už od júna navrhovala ministerke Milanovej spustiť register ľudí, ktorí pracujú v oblasti štátom nezriadenej kultúry, a vypracovala potrebný formulár do registra. Aby štát konečne vedel, kto vôbec potrebuje jeho pomoc.
Hudobná únia Slovenska odhaduje počet pracovníkov v kultúrnej oblasti, ktorí sú postihnutí koronakrízou, na 80 000 ľudí. No umelcov je medzi nimi len asi 20 percent, väčšinou sú to tzv. robotníci kultúry, teda nadväzujúce profesie, obslužný personál. Sú to presne takí pracovníci ako drobní zamestnanci s malým príjmom, ibaže teraz nemajú ani ten.
„Pochopiteľne, nie všetci sú zasiahnutí rovnako. Niektorí si našli inú prácu, poznám speváčku, ktorá žehlí v práčovni, zvukár robí vo výskumnom ústave na polovičný úväzok a celý plat dáva na odvody. Tie musí platiť zo živnosti, ktorú nevykonáva. A práve som hovoril s človekom, ktorý je v exekúcii, lebo investoval do technického vybavenia a nemá ako splácať lízing – môže ísť vykladať tovar do obchodného reťazca, ale jeho firmu ani jeho rodinu to pred exekúciou nezachráni. Chcel si podať žiadosť na Fonde na podporu umenia, ale narazil na čestné vyhlásenie, že nemá podlžnosti voči štátu ani exekúcie,“ vysvetľuje Pavol Smolka.
Podľa rokovaní s ministrom hospodárstva Eduardom Hegerom by vraj táto podmienka už nemusela platiť. Len škoda, ak ju zrušia deň pred ukončením výzvy…
Väčšina pracovníkov, ktorí pre koronakrízu zostali celkom bez príjmu, sa o finančnú pomoc štátu doteraz nemohla uchádzať. Nedokázali totiž splniť podmienku, že nemajú voči štátu žiadne podlžnosti, nesplatené odvody.
„Nedávalo zmysel platiť odvody z práce, ktorú nevykonávate, z príjmov, ktoré nemáte. Najsprávnejšie by bolo, aby v terajšej situácii túto povinnosť prevzal na seba štát,“ podotkol Pavol Smolka s vierou, že do nových pravidiel bude zapracovaná aj táto zmena.
Rezervy už nie sú
„Rýchlosť bude kľúčová, pomoc prichádza veľmi neskoro a každé ďalšie oneskorenie dostáva tisíce, možno dokonca desaťtisíce ľudí do čoraz väčších existenčných problémov,“ hovorí Michal Klembara, predseda združenia Anténa, ktoré združuje zariadenia pre nezávislú kultúru.
Zastupuje celú sieť kultúrnych centier a organizácií, ktoré prinášajú profesionálne a nezávislé súčasné umenie v regiónoch.
Nezriaďované kultúrne inštitúcie a priestory zvládli jarnú časť krízy podľa Klembaru relatívne dobre, aj vďaka prístupu Fondu na podporu umenia. No len necelé tri mesiace organizácie mohli čerpať svoje rezervy a robiť úsporné opatrenia.
„Dnes rezervy už nie sú, úspory mimo personálnych nákladov sa už hľadať nedajú a súčasný zlý alebo ešte horší stav môže trvať až do jari. Ak efektívna pomoc od štátu nepríde, pre mnohých to bude likvidačné. To sa však týka celej kultúrnej a umeleckej scény,“ dodáva Klembara.
Ak sa tak nestane, môžeme veľmi rýchlo stratiť všetko, čo sa v posledných 20–30 rokoch v regiónoch náročne budovalo.
