Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Prečo ste siahli po titule Chaos? Poznali ste tvorbu fínskeho režiséra Miku Myllyaha už predtým?
Nepoznala som jeho diela. Keď ma pozvú režírovať, hovoríme o viacerých alternatívach. Riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová mi ponúkla, aby som sa pozrela na jeho hru Chaos. Myslím si, že táto hra vystihuje aj moje vlastné myšlienky.
Na hre Chaos v SND pracuje ženský tím – režírujete tri herečky. Bez problémov ste akceptovali text z pera muža? Alebo s ním aj polemizujete? Menili ste niečo?
Veľa sme nemenili. Hlavne nerozumiem po fínsky. Je to ako s Ibsenom. Je to úžasný spisovateľ, ale veľmi málo ľudí rozumie jazyku, v ktorom Ibsen písal. Ibsena vždy prekladali. Človek sa v takýchto prípadoch vždy bojí, že niečo dôležité sa môže stratiť. Mali sme však obrovskú pomoc v podobe dramaturga Mária Drgoňu. Pozreli sme si viacero prekladov hry Chaos. Aj jazyk tejto hry je dnešný, nie je to reč Shakespeara.
V bulletine k hre sa píše, že rafinovaná autorská stratégia tejto hry predpokladá spriazneného režiséra a herečky. Ste spriaznení, rozumeli ste si?
Sú tu dve veci: máme 24 scén, niečo sa odohráva v škole, niečo v kaviarni, v ordinácii psychologičky atď., máme veľa priestorov a herečky sa musia veľmi rýchlo prezliekať. Takže aj ja som sa musela vopred pripraviť, čo kde bude, aby stíhali nielen prezliekanie, ale aj kostým musel byť taký, aby sa s ním dalo veľmi rýchlo pracovať. Takže v jednej chvíli je herečka čašníčkou s vlnitými vlasmi v kaviarni, potom sa na chvíľu schová a o chvíľu vykukne ako muž, čo robí stavebné práce. Nové situácie prichádzajú rýchlo a povedia veľa o našich životoch.
Ste v kontakte s fínskym autorom hry Mikom Myllyahom?
Nie. Viete, všetci si myslia, že fínčina a maďarčina sú podobné. Ale my Maďari nechápeme ani jediné fínske slovo. V SND som ako hosť, pozývať autora musí divadlo, nie ja.
Boli by ste rada, keby sa autor na vaše spracovanie prišiel pozrieť, alebo by to bol stres?
Podľa mňa je to práve naopak. Nevidela som jeho pôvodnú inscenáciu, takže nemám žiadny stres.
Foto: Ivo Ölvecký
Ako sa vám hra skúšala cez internet – cez Zoom?
Najskôr boli naše tri herečky v divadle, to bolo oveľa jednoduchšie, lebo sedeli vedľa seba. Vedeli teda na seba pekne reagovať, videla som, ako spolu čítajú text. Ukážem vám v mobile fotografie zo skúšky. Potom sa však epidemiologické opatrenia sprísnili a museli sme byť všetci doma. To bolo pre skúšanie technicky oveľa ťažšie, vypadával nám zvuk a podobne.
Čo je na chaose inšpirujúce a čo rozčuľujúce?
Každému sa stane počas dňa veľa vecí, naše cesty sa krížia a keď príde stresová situácia, môže prísť ku konfliktu. A nikto nemusí byť na vine, ale náš nervový systém vybuchne, keď to najmenej čakáme, lebo už nevládzeme ďalej. Z toho pramenia chaotické situácie. Nikto nemôže ustáť ustavičný tlak. Neviem, či je na chaose niečo inšpirujúce. Možno sa naučíme spracovať takéto situácie a niečo sa z nich naučíme.
Sedela trom herečkám téma chaosu? Sú aj ony chaotičky alebo sú dobre organizované?
Všetci sme deti chaosu.
Hra Chaos vznikla pred 12 rokmi, no čím je aktuálna aj dnes?
Je tam postava, ktorá má silný pocit poslania a bojuje v práci. To je typické pre ženské líderky, učiteľky, lekárky či vedkyne. Druhá postava je novinárka, ktorá nezvláda svoj rodinný život, pričom sa popri zachraňovaní manželstva má ešte sama starať o deti. Je to pre ňu trpké. Tretia postava v hre je single terapeutka, tá veľa číta, búri sa proti globalizácii a keď treba, protestuje. Zamiluje sa však do svojho pacienta, ktorý je chorý, a navyše ženatý. To je ďalšia chaotická situácia. Všetky spomenuté situácie sa dejú stále. Každý deň sa môže nejaká lekárka zamilovať do svojho pacienta, každý deň sa nejaká žena rozvádza s mužom a nevidí cestu z konfliktu, stále sa to opakuje.
Chaos je druhá časť trilógie, ktorá sa začína Panikou a končí sa Harmóniou. Chceli by ste neskôr režírovať aj Harmóniu?
Predstavte si, Harmóniu som nečítala – lebo nie je preložená do maďarčiny, iste by však bola pre mňa zaujímavá.
