Hra je inšpirovaná životom Edwarda Bernaysa, synovca Sigmunda Freuda, a jeho manželky Doris Fleischmanovej. Bernaysa a Fleischmanovú by sme dnes mohli označiť populárnym anglickým výrazom spin doctors, čiže osoby zodpovedné za to, aby sa udalosti interpretovali z konkrétneho hľadiska.
Edward Bernays sa totiž rozhodne poznatky svojho strýka Freuda využiť na manipuláciu verejnosti a zakladá si PR agentúru. Doris sa ako aktívna feministka chce vymaniť z roly ženy v domácnosti, preto bojuje o pozíciu partnera vo firme. Keď však dostanú za úlohu naučiť ženy fajčiť, aby sa zvýšil predaj istej značky cigariet, Edward a Doris rozohrávajú strategické hry, ktoré majú dosah nielen na verejnú mienku, ale aj na ich manželstvo.
Riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová pripomenula, že touto premiérou (vznikla v spolupráci s OZ Prvý plán) opäť naplnili víziu Modrého salóna ako laboratória kontroverzných tém a osobností (hrali sa tu hry o Hitlerovej obľúbenej fotografke Leni Riefenstahlovej, o kontroverznom spisovateľovi Milovi Urbanovi, o básnikovi a ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi atď.). Tiež ju teší, že v hre sa stretáva mužský a ženský svet. Sám spoluautor hry Michal Belej pracuje aj ako reklamný tvorca a na tému o Bernaysovi a jeho manželke Doris ho upozornil kolega. "Pri reklame si vždy kladiem otázku, či ide o zlepšovanie sveta alebo o zisk. Novým trendom v reklame je dnes totiž goodvertising, teda propagovanie dobra,“ vysvetlil Belej.
Mladá režisérka Daša Krištofovičová, ktorá v SND pracuje aj ako rekvizitárka, sa rada zameriava na témy s presahom do súčasnosti. "Keď Miško Belej prišiel s tým, že ho fascinuje osobnosť Bernaysa a jeho manželky Doris, naštudovali sme si historické materiály. Výber hercov nám bol okamžite jasný. Hneď som vedela, že na postavu feministky Doris Fleischmanovej, ktorá si aj po svadbe nechala svoje rodné meno, chcem Gabiku Dzuríkovú, ktorá sa neuspokojí len s prácou na sto percent. Jej manžela hrá Andrej Šoltés.“
Choreografka Monika Prikkelová, ktorá hru obohatila o pozoruhodné tanečné číslo v štýle vogue, tiež Dzuríkovú chválila: "Len raz som tanec Gabike ukázala a hneď ho vedela. To ako učiteľka tanca nezažívam bežne.“ Scénickú hudbu k inscenácii vytvoril Dalibor Kocian známy ako Stroon. Povedal, že do inscenácie chcel dostať závan hudby z čias, keď sa konali Pochodne slobody – čo bola fráza používaná na povzbudenie žien k fajčeniu. Cigarety sa opisovali ako symboly emancipácie a rovnosti s mužmi. Preto v hre zaznie aj pieseň Lesley Gore You don't own me (Nevlastníš ma).
